Všetky finalistky bolivysokoškoláčky, nevyhrávali sa rýchle a luxusné autá a možno právepreto sa medzi mnohými z nás vytvorilo aj niečo viac ako len povrchnétakzvané kamarátstvo. Súťaž si aj v inomzachovala svoju špecialitu - na prvé sústredenie jedna z finalistiekdoniesla do súťaže malú pozornosť - ovčie kiahne. Takmer polovici z nás saúspešne podarilo nakaziť a ešte aj pred finálovým večerom mali šikovnéruky maskérok čo robiť s našimi bodkovanými telami.
Ani našu súťaž však neobišli „misskovské klišé".
Aj ja som na semifinále stála s číslom pripnutýmo spodný diel plaviek takmer nahá v zástupe päťdesiatky takmer nahýchdievčat a cítila som sa ako tovar. V tomto okamihu by skutočne nikomunevadilo, keby obvod môjho hrudníka tromfol moje IQ.
Aj ja som nekonečne dlho bola otočená chrbtom k celejporote a cítila som, ako sa na môj zadok upiera deväť párov porotcovskýchočí a diagnostikuje stav jeho ochabnutia... „Komu mám dať prvému?" ozvalasa za mnou prsnatá blondínka a až keď sa môj zadok prestal zhováraťs porotou, zbadala som, ako oná prsnatá blondínka máva svojím bookom predočami jedného z porotcov. Asi som sa načisto zbláznila...
Aj mne a ďalším jedenástim finalistkám predseda porotyodporučil schudnúť pár kíl. Schudla som, nechtiac. Ovčie kiahne sprevádzanévysokými horúčkami enormne oslabili moju chuť do jedla. Vyzerala som akoanorektička a bola som „in". Už nikdy viac nechcem byť „in".
Aj medzi nami sa našlo dievča, ktoré túžilo vyhrať viac akoostatné. Tak trochu ignorovalo naše večerné kúpanie v bazéne, nočnésaunovanie a rozhovory pri pohári vína nadránom. Tvárilo sa, že je už„inde", pred nami... Vyhrala. Dopriali sme jej to všetky do jednej. Veď to boljej sen.
Ja som bola druhá, pardón, v misskovskej reči prvávicemiss. Dúfala som, že ma to neposunie „inde". Letnú dovolenku som už všaktrávila bez svojho „starého" priateľa v náručí staršieho priateľa...Fotenia, prehliadky, iní muži - vtipní a pozorní /až prehnane, teraz to užviem/ - „misskovská klasika"...
Bola som, videla som, stačilo. Všetko je znovu po starom, ajpriateľ. Chvalabohu. Autor: Katarína Králiková
