Kampaň za naozajstnú krásu

Ale prečo preboha až teraz?
A prečo zrovna toto?
Pätnásť rokov si zvykám na odhalené silikónoprsnaté tety s vtipom na piatej strane jedného z najčítanejších (!?!) denníkov na SK, kupujem odušu spevňovacie gely a krémy na zahnanie našej známej (celu)Litky, každý mesiac krachujem na kozmetike len aby som mohla vyjsť na ulicu a cítiť sa ako moderná cool baba, ráno recitujem do zrkadla „...každá žena môže byť krásna...“ a oslňujúco sa na seba usmievam, makám v posilke 7 hodín týždenne, nesladím, nejem mäso, behám, pravidlene podstupujem protivráskové masáže, pol výplaty na solárko, v lete na nové krémiky na tváričku, teraz mám dokonca na dokonalé dotvorenie „prebohalennieprirodzene efektu“ modré kontaktné šošovky a oni takto.
Že vraj nová definícia krásy. Hlavne buďte zlatíčka spokojné samé so sebou a potom to príde... Alebo niečo v tom zmysle.
Oddnes nebudeme dávať na obálky ženských časopisov vychudnuté modelky, budeme tam fotiť vás, milé obyčajné ženy. A urobíme si krásny svet.
Fajn, to sa mi páči. Veď modelky sú len rozmaznané fifleny, ktoré sa musia naučiť zarábať si poctivo, však?
Jasné, pohoda. Nebudeme frustrované, nebudeme dostávať mentálnu anorexiu, manželia nás nebudú opúšťať a hľadať si mladšie. Hip-hip hurá!!! Dáme na obálky pracujúce ženy, pretože ony sú nositeľkami rána. Čo tam po nejakých nafetovaných nohatých modelkách.
...and justice for all...
Môjmu chlapovi sa tulipániková kampaň páči. Mne vlastne trošku tiež. Za mojich mladých moletných neforemných prdelatých čias by som za ňu dala kráľovstvo a pol mňa k tomu. Lenže dnes som už lapená systémom. Musela som tvrdo bojovať o svoje právo na dôstojné zaobchádzanie v telocvičniach, na bežeckých dráhach, vo vegetariánskych reštauráciách, kozmetických salónoch.
A stala sa zvláštna vec. Vyhrala som. Ale nie fotku na billboarde ani titul kráľovnej krásy. Svoj život. Nadhľad. Radosť. Úžasnú pohodu. Za odmenu som si venovala slušné zaobchádzanie sama so sebou. A ostatní sa už len pripojili.
Kampaň za ozajstnú krásu sa mi páči len troška z dvoch hlavných dôvodov:
1/ Ponúka jednoducho dostupný cieľ a oberá nás o CESTU...
2/ Klame nás. Môj chlap tvrdí, že sa mu kampaň páči. O mne tvrdí slovami Jáchyma Topola: „Miloval bych Tě i poloschnilou“. Ale:
- Playboy si VŽDY najprv pozerá a až potom číta (niekedy nečíta ani potom...),
- mohla by som byť aj zo zlata keby mal na výber medzi mnou a Angelinou
- a v prípade že som „náhodou“ o päť kíl svižnejšia, moje vlasy o niekoľko cm hodvábnejšie a bohatšie, a toto všetko vo voňavom, krásnom, priliehavom balení, miluje ma síce rovnako, ale s oveľa väčšou radosťou.


O tom ako skvele sa všetky cítime po hodine aerobiku, po liftingu, pleťovej maske, masážnej vani, v nových strašne drahých topánkach, v paľbe obdivných pohľadov hovoriť nebudem. Načo?
Nie, milé dámy, ja si novú definíciu krásy neprosím.

Tento článok mal byť pôvodne o Márii Bundovej. O tom aká je krásne charizmatická, usmievavá, milá, energická, ako sa nepotrebuje brať vážne a porovnávať s modelkami.
Ako dokáže rozohriať oceľovú Incheba Expo Arénu, ustáť narážky na svoj vzhľad, ako to proste dokáže.
Bojuje, spieva, neľutuje sa. Nehľadá novú definíciu krásy aby sa jej žilo jednoduchšie.
Mária je proste super ženská.
Ale dúfam že SS2 vyhrá Cmorík :-)

Autor textu: Zuzana Hargašová

(Blog Prvý pokus je určený novým autorom, ktorí chcú uverejniť len jeden článok, alebo sa chcú podľa reakcií naň rozhodnúť, či písať pravidelne.)