Bolo to veľmi zvláštne tým, že predtým sa akosineodohrala žiadna debata na tému jazdenia po lesoch. V zprávach saneobjavili záchranári znášajúci z lesov turistu prejdeného cyklistom či koňom.Pokiaľ viem, žiadny turista sa verejne nepriznal, že ho v lese ohrozovalcyklista v 50 kilometrovej rýchlosti. Minister ani poriadne nevysvetlildôvod, prečo je zákon potrebný. Téma nového zákona prišla zničoho nič, akobyúčelovo pripravená v kanceláriách ministerstva, kam nikto z násnedovidí. To je podľa mňa záhadné.
Tak som sa začal báť, lebo aj ja rád bicyklujem polesoch. Začal som sledovať televíziu, čo kto k tomu povie. A boli povedanéúžasné veci. Okrem toho, že minister Jureňa argumentoval tým, že „bezohľadnícyklisti v 50 či viac kilometrovej rýchlosti ohrozujú turistov" povedal domikrofónu niektorého redaktora aj niečo ako - „čo by ste povedali, keby vámniekto jazdil po vašej záhrade?" To je ono! Arogancia vo vzťahuk občanovi, ako ďas. Taká, ktorá uráža. Vyzerá to totiž celkom tak, akobypán Jureňa prirovnával ‚naše záhrady' ku ‚svojim' lesom . Lenže kto mu povie, keď to nevie sám, žeštátne lesy sú naše, pretože my sme občania tohto štátu. Že to práve po ‚svojejzáhrade‘ chceme jazdiť na koňoch či na bicykloch. Alebo už nám tú záhradu - lesberie, už sa teší, ako on a ďalší milovníci prírody - poľovníci, ako budúmať v tom lese bez koní a bicyklov o niečo väčší kľud?
A potom sa v televízii zjavila tá teta, ktorú somešte nikdy nevidel a ktorá na pôde parlamentu povedala, že keby bolo nanej, tak by do lesa nesmel nikto. Vynikajúce! Vitajte v socializme! Tak samajú riešiť veci, paušálne. Zakázať a je pokoj! Ako môže niektos takými názormi mať tak málo súdnosti a prezentovať ho verejne!?
Potom pánovi ministrovi niekto povedal, že jazdiť nabicykli po lese je dobré, pretože pohyb prospieva zdraviu. Opäť šok - ministerodpovedal, že futbalisti športujú na ihrisku, tak aj cyklisti si môžu postaviťnejaký štadión, kde si môžu do sýtosti zajazdiť. Tak rozmýšlam, kde tenminister žije. On tu doteraz nebol, je z Marsu? Nerozprával sa nikdy so žiadnymcyklistom? Keď najbližšie zakáže chodiť turistom po hrebeni Nízkych Tatiera turisti sa budú brániť argumentom, že turistika je zdravý šport, odkážeim, aby si postavili za mestom kopec z hliny a aby chodili hore dole potom kopci, veď aj futbalisti majú svoje ihrisko? Ani neviem, či je to hlúpe,alebo arogantné...
Začínam to poznávať, žijem tu už dlho. Za socializmunebola povolená hudba Karla Kryla. Aj tak ju každý počúval. Počúval sme ajPlastic People a ďalších a kašľali sme na to, či sa to boľševikovipáči, alebo nie. Ak prejde tento nový zákon aj cez prezidenta, resp ajdruhýkrát parlamentom, zachovám sa tak, ako som sa choval za socializmu.A iste nielen ja. Budeme jazdiť po lese ako doteraz. Asi budeme porušovaťzákon. Lenže čo môžete robiť v krajine, kde sú také zákony?
Ale mám aj lepšie doporučenie. Môžeme jazdiť počeských lesoch. Ja už tak dlhšie robím. Je to ale úplne iná situácia! Tam,miesto toho, aby cykoturistov z lesov vyháňali, stavajú pre nich chaty,reštaruácie, bufety, informačné tabule. Je to možno čudné, ale tam to tak chodí.
Dobre viem, o čom hovorím. Zajdite si na bicykli,alebo pešo do Súľovských Skál a nájdite tam funkčnú reštauráciu. Sícetažko, ale našiel som. Nemali navarené. Vraj načo, keď k nim aj tak niktonechodí. Hľadal som ďalej. Na dedinách len krčmy s chlapmi v montérkacha borovičkou. V bufete pri Manínskej tiesňave mi pani predala segedínskyguláš bez mäsa. Vraj mäso včera zjedli turisti. Neďaleko odtiaľ,v Beskydoch, ale už na českej strane, nájdete káždých pár kilometrov chatuči bufet, okolo desiatky turistov a cykloturistov pri stoloch ako sapchajú valašskou kyselicou, boruvkovymi knedlíky, či smaženým syrom.Neuveriteľný rozdiel. Každému doporučujem.
Takže ktovie, či téma cyklistiky v slovenskýchlesoch nie je aj o niečom inom. Práve ma napadlo, prečo asi v Českužije a pracuje toľko Slovákov. Žeby ďalšia súvislosť?
Autor: Pietro Sarkocci
