Cestu nám skrížila skupinka zahraničných turistov,ktorí vystúpili z dvoch červených vláčikov a pýtala sa nás na toalety.Obzrela som sa a ukázala som im v náprotivnej stene nápis WCprilepený na okne... S úľavou sa ponáhľali smerom, ktorý označoval nápis.Postála som v podbrání a pozerala, či je WC otvorené. Nebolo!Sklamaných turistov (z Texasu) som chcela zaviesť na iné WC.
Vošla som do vstupnej haly Historického múzea a opýtalasom sa pani, ktorá predávala vstupenky, kde majú WC pre návštevníkov.Odpovedala, že nemajú žiadne WC, ... teda návštevníci sa môžu aj po....! Aleinak používajú toalety v kaviarni na treťom poschodí, ale tá je terazzavretá. WC vo dvore spravuje súkromná firma, ale majiteľka si dnes zobralavoľno. Takže mi doporučila kaviareň Mária Kristína Café, že tá bude určiteotvorená...
Zaviedla som teda amerických turistov dospomínanej kaviarne. Bola zavretá spolu s vedľajším Bistrom. Keď soms nádejou vošla do susediacej výstavnej siene a opýtala sa pani,ktorá stráži výstavu, kam ona chodí na WC, odpovedala, že žiadne nemák dispozícii a snaží sa vydržať do 17.00 h. Ak sa to inak nedá,poprosí strážcu v objekte pre poslancov, čo ale robí nerada, lebo je veľminevrlý. Doporučila mi, aby som sa informovala na WC u vrátnika pri vstupedo areálu....
To bola posledná šanca, avšak turisti už prepadlibeznádeji a niektorí sa vracali k vláčiku, lebo prestávka na hradetrvala len 10 minút.... Ja som sa však nevzdala. Vrátnik v strážnomdomčeku bol ústretový a ponúkol svoje WC dvom najvytrvalejším turistkám.
Aj keď som nenašla výstavu, ktorú som chcelavidieť, získala som obraz o poskytovaní služieb na našom najexponovanejšommieste - na Bratislavskom hrade a úprimne sa za to hanbím.
Autor: Marta Cesnaková
(Blog Prvý pokus je určený novým autorom, ktorí chcú uverejniť len jeden článok, alebo sa chcú podľa reakcií naň rozhodnúť, či písať pravidelne.)
