Rychle zhrnutie:
Pani „novinarka" Jana Strakova, riesi uz mnohokrat omielane vyjadrenia porotcu v ceskoslovenskej superstar pana Haberu, o tom aky je vulgarny, bezcharakterny, ale pointa celeho clanku je v tom, aby citatelom ukazala, ake by asi bolo prijemne Haberovi, keby on bol mlady, nadejny, potencionalny spevak a na jeho adresu by sa hrnuli cudne poznamky od niekoho, kto si hovori porotca v spevackej sutazi.
Povodne som zamyslala, ze sem dam par novinarkynych komentarov na Haberov imidz z 80. rokov, ale myslim, ze to nestoji za to. Kazdy si ich v pripade zaujmu precita sam.
Otazkou pre mna zostava etika (svedomie?, hrdost?) novinarky - zurnalistky. Toto sa na zurnalistike vyucuje? Reagovat tymto sposobom na niekoho, kto si to vobec nezasluzi?
Co pre nu asi znamena odosobnenie, objektivita, nestrannost?
Pani novinarka podla mna len klesla na uroven pana Haberu a jediny dojem, ktory na mne tento clanok zanechal je ten, ze si obaja mozu podat rucicky....
Co vy na to? Moze si niekto s takymito reakciami hovorit novinar?
autorka: Zuzana Môciková
