To je konflikt medzi izraelskou armádou (IDF) a vražednou palestínskou teroristickou organizáciou Hamas. V Sme sa pravidelne objavujú články veľmi jednostranne, nespravodlivo kritizujúce Izrael a jeho armádu. Rovnako časté sú obvinenia Izraela z genocídy Palestínčanov, z organizovania hladomoru, z vraždenia malých detí, z apartheidu a pod. Často sú produkované podľa šablóny „odsudzujem Hamas za masaker 7. októbra, ale to čo robí Izrael Palestínčanom je horšie, ako to, čo robili nacisti židom“.
Chcem využiť tento priestor a vyjadriť sa k často sa opakujúcej, nepravdivej a nelogickej argumentácii kritikov Izraela a uviesť niekoľko (proti)argumentov ktoré poukazujú na absurditu a často aj zlomyseľnosť spomenutej kritiky.
Začnem vojenským aspektom. Genocída znamená úmyselné vyhubenie podstatnej časti civilného obyvateľstva. Vojenské operácie voči ozbrojeným bojovníkom (Hamasu) nie sú genocídou. Ak by IDF malo snahu robiť to, z čoho je obviňovaná, teda genocídu, tak by vôbec neposielala do Pásma Gazy pozemnú armádu. Nasadenie pozemnej armády spravidla vedie k obetiam vo vlastných radoch. Izrael stratil nasadením pozemnej armády do bojov v Pásme Gazy viac ako tisíc vojakov. Ak by chcel zabíjať Palestínčanov, tak by sa obmedzil na použitie letectva a delostrelectva. Čisto technicky by IDF dokázala zaútočiť takou intenzitou, ze behom 24 hodín by v Pásme Gazy neostal živý človek. Aká bola realita? Izrael opakovane varoval Palestínčanov pred útokmi, rozosielal státisíce varovných sms správ, zhadzoval letáky, presúval civilistov do oblastí, kde sa nebojovalo, používal presnú muníciu a snažil sa šetriť životy palestínskych civilistov.
Častá výčitka zo strany kritikov bola, že „Izrael sa neprimerane bráni“, že civilných obetí je priveľa, že obeťami sú ženy a deti. Nechcem byť cynický, ale faktom je, že vojny vedú k obetiam, žiaľ spravidla aj k obetiam medzi civilným obyvateľstvom. Kritici Izraela nikdy nepovedia, čo sú „primerané obete“. Ignorujú aj fakt, že táto vojna (rovnako ako minulé vojny) bola Izraelu vnútená. Pojem „neprimerané straty“ nejestvuje. Relevantné je, ako hodnotia vojenské ťaženie odborníci. A odborníci sú iného názoru, ako „samozvaní generáli“ kritizujúci postupy IDF a dávajúci množstvo rád, ako sa malo alebo nemalo postupovať v Gaze.
Bol som (1. júna 2024), na besede o bezpečnostnej situácie v Izraeli. Moderoval ju Peter Švec, diskutovali bezpečnostný analytik Radovan Bránik a generál v. v. Pavol Macko. Obaja diskutéri zdôraznili, že IDF je absolútnou špičkou ohľadne dodržiavania medzinárodných záväzkov a zákonov vedenia vojny. Citovaním viacero vojenských a právnych autorít z krajinách západného sveta, ktorí sa podobne vyjadrili. Žiadna iná armáda na svete by nedokázala pracovať s takým ohľadom na civilné obyvateľstvo ako to robí IDF v Gaze. Vojenský analytici očakával vyššie straty na civilnom obyvateľstve, ako sú udávané čísla. Citovali tiež straty vzniklé vo vojnách v Sýrii, Jemene, Líbyi, Iráne proti Iraku, vojnu v Zálive a iné. Straty civilného obyvateľstva tam boli ďaleko vyššie ako v Gaze, ale verejná mienka tieto vojny ignorovala. Taktiež porovnávali vojnu v Gaze s vojnou na Ukrajine a pripisovali Rusom oveľa brutálnejšie vedenie vojny, ako je v prípade IDF proti Hamasu. Ak to mám zhrnúť, tak platí veta hovorcu izraelskej armády: „Boli nám vnútené mnohé vojny. Po vojenskej stránke sme všetky vyhrali, ale po mediálnej stránke sme všetky prehrali“. Táto veta platí aj dnes a dvojnásobne pri čítaní slovenských správ a komentárov k situácii v Izraeli.
Podobne ako generál Pavol Macko a Radovan Bránik sa na inej prednáške vyjadril aj slovenský bezpečnostný expert Andrej Žiaranský. Pomerne čerstvá je správa pochádzajúca od britského dôstojníka Andrewa Foxa, ktorý sa nechal počuť, že „genocída v Gaze je najväčším podvodom všetkých čias“. Jestvuje aj množstvo iných argumentov, poukazujúcich na smutnú skutočnosť, že OSN nemôže pre súdneho človeka predstavovať morálnu autoritu (pripomínam megaabsurdity spojené s fungovaním Rady OSN pre ľudské práva, činnosť UNRWA, čo je samo o sebe škandál, výroky osobitnej spravodajkyne OSN pre Palestínu Francescy Albanese a množstvo iných škandálov)
Čísla o palestínskych obetiach konfliktu publikované Hamasom (úradom, ktorý je Hamasom kontrolovaný) preberá bez kritického odstupu aj OSN. Pre tlač je to relevantný údaj a pridáva sa poznámka, že „OSN považuje tieto čísla za hodnoverné“. To je absurdita na kvadrát. Hamas počas celého trvania vojny neinformoval ani o jednom jedinom prípade straty bojovníka so zbraňou v ruke. Hovorí len o „ženách a deťoch“, prípadne starcoch. Podla Hamasu umierajú len palestínski civilisti. A novinári opakujú (publikujú) čísla obetí, ktoré vytvorila najbrutálnejšia teroristická organizácia a ktorá označila masaker zo 7. októbra za "národnooslobodzovací boj palestínskeho ľudu"! Avšak štatistiky zverejnené U. S. Census Bureau hovoria, že pozorovateľný úbytok populácie v Pásme Gazy sa týka mužov vo vekovom rozpätí 20 až 40 rokov a netýka sa žien alebo detí. To jasne poukazuje na nepravdivosť dát, ktoré nekriticky preberá OSN a následne sa „opičia“ aj mnohé medzinárodné organizácie (napr. Amnesty International).
Nie, v Pásme Gazy nikdy neprebiehala žiadna genocída. Neprebehol ani cielene vyvolaný hladomor, palestínske deti v Pásme Gazy sú dnes normálne živené a množstvo potravy a iných komodít pravidelne dodávaných cez izraelské kontrolné body sa počíta v státisícoch tonách. Uspokojivý stav dodávok potravín pre palestínske detí konštatovala aj nedávna správa UNICEF, ktorá uviedla, že množstvo detí u ktorých možno hovoriť o podvýžive sa nachádza pod jedným percentom detskej populácie. Počas vojenských operácii bolo toto číslo vyššie, od októbra sa znížilo na uspokojivú mieru. Je nepochybné aj to, že zásobovanie Gazy nebolo vždy dostatočné, že sú problémy, ale nie je to hladomor a nesedí tiež to, že za skutkový stav je zodpovedný Izrael. Hamas v Pásme Gazy systematicky kradol a následne predával kradnuté potraviny z pomoci, blokoval prísun tovaru (požadoval kontrolu), pokúšal sa zneužiť transfer potravín na pašovanie zbraní a munície.
Pri posudzovaní situácie na Blízkom východe (a aj inde) sa dá spoliehať len na vlastný rozum a dostatok informácii, ktoré treba kriticky filtrovať. Je vhodné porovnávať aj vzájomne si protirečiace kritické tvrdenia a kriticky analyzovať všeobecne prijaté, ale neraz absurdné tvrdenia.
Otázka, či činnosť IDF možno spojiť s genocídou Palestínčanov rozdeľuje verejnú mienku vo svete aj na Slovensku. Túto otázku už takmer tri roky nedokázal rozriešiť ani Medzinárodný súdny dvor (ICJ), nezhodlo sa na odpovedi ani medzinárodné spoločenstvo, mnohé kontroverzie sa spájajú aj so stanoviskami Medzinárodného trestného súdu (ICC).
Tvrdenia o genocíde alebo hladomore v Pásme Gazy sú typické hoaxy používané v mediálnej vojne s cieľom osočiť a morálne znevážiť štát Izrael a jeho armádu. Mnohé fakty, mnohí vojenskí odborníci, analytici, štatistiky obyvateľstva v Pásme Gazy, právnici, medzinárodné organizácie odmietajú tvrdenia o údajne genocíde v Pásme Gazy.
Moja prvá komunikácia s redakciou Sme sa týkala blogu "Ligy za ľudské práva", ktorá uverejnila (4. augusta a následne korigovala 7. augusta) príspevok "Palestínka Manal: Plakala som potichu v noci, aby ma deti nepočuli." V článku je minimálne 7 x spomenutý výraz "genocída" v súvislosti s Pásmom Gazy. Oslovil som redakciu s prosbou o stiahnutie článku, ktorý má propagandistický charakter a je podla mňa v rozpore s kódexom blogera. Dostal som veľmi zdvorilú, ale odmietavú odpoveď zdôvodnenú tvrdením, že článok je osobným svedectvom a nie hodnotiacim úsudkom. Požiadal som ešte raz redakciu, nech zamení výraz "genocída" neutrálnym termínom ("vojna" alebo "konflikt"), opäť som bol zdvorilo odmietnutý. Redaktor, pán Čorej mi ponúkol možnosť vyjadriť sa na tomto mieste k veci. To som aj urobil.
Jaroslav Franek
