O poriadku

Niečo som pochopil až nedávno. Táto izolovanosť má množstvo racionálnych dôvodov:

1. Ľudia tohto typu, ak naozaj myslia svoju hlbokú duchovnosť vážne, sú úplne bezbranní voči ostatným, materiálnejšie založeným. Prosto sa nevedia brániť a materiálne by neprežili. Nuž múdri správcovia štátov alebo spoločenstiev to už v dávnych dobách zariadili celkom demokraticky: Ak je tvoje presvedčenie skutočne také hlboko nemateriálne, nájdi si podobných, urobte si svoje pravidlá života a my, ostatná spoločnosť, Vám dáme určitú autonómiu. Aby ste však prežili, musíme vás „oplotiť“, či už fakticky, alebo inak, legislatívne. Musíte byť však jasne definovateľní.

2. Človek sa celý život zháňa za pôžitkami. Tak je založený. Ale aj duchovné prežitky môžu byť len dobre zamaskovanými (aj pred sebou samým) pôžitkami. Takže: Áno, ale ak spoločenstvo má byť naozaj duchovné, musí to každý jeho člen dokázať. Preto sa už od staroveku takéto spoločenstvá vyznačovali tromi zásadami: ich členovia sa zriekali majetku, svojej vôle a manželstva. (napr. kresťania môžu nájsť pravzor v Ježišových učeníkoch, ktorí opustili svoje rodiny). Takéto tvrdé podmienky (ak ich prijmú) ich skutočne vierohodne odlíšia od rôznych podvodníkov, ktorí svoje túžby za pôžitkami skrývajú za jedinú, Bohom, alebo „pravou knihou“ sprostredkovanú pravdu.

A to je to, čo možno nazvať poriadkom: ľudia na to prišli už v stredoveku.
Rôzni protestujúci, ktorí toto nechápu, držia tú svoju pravdu za pačesy a všetci ostatní sa mýlia. Ale tí, čo chcú anarchiu vydávať za demokraciu (mimochodom, demokracia sa v praxi uplatňovala v podobe voľby predstaveného práve v niektorých takýchto duchovných spoločenstvách), púšťajú spomínané kategórie ľudí z takto umne ukovanej reťaze pravidiel do voľnej arény života. Kto sa dokáže ubrániť, ubráni sa. Kto nie, má smolu. Vznikajú obrovské škody v materiálnej aj duchovnej oblasti, rozbíjajú sa rodiny a spoločenstvá ľudí. Lebo nie je bezohľadnejšieho tvora, ako náboženský fanatik.
Každý spoločenský systém musí myslieť na svoju stabilitu. Fundamentalizmus na svete vzniká z nepochopenia toho, že štatisticky sa prítomnosť takýchto ľudí v populácii vylúčiť nedá. Len treba pochopiť už raz pochopené a podľa toho sa zariadiť. Nevydávajme svoju hlúposť za cit pre demokraciu a skúsme si uvedomiť, že aj naši predchodcovia hlboko v dejinách mali zdravý rozum.


Autor textu: Peter Podhoranský
Komentár autora: ...prikladám text, ktorý vznikol po trpkých skúsenostiach so sektou, ktorá mi prostredníctvom manželky odcudzila deti a rozvrátila rodinu.

(Blog Prvý pokus je určený novým autorom, ktorí chcú uverejniť len jeden článok, alebo sa chcú podľa reakcií naň rozhodnúť, či písať pravidelne.)