Aj keď nie som občanom s adresou trvalého bydliska v obci Hôrka, v tejto dedine som na narodila, prežila detstvo a dodnes tam trávim veľa času, pretože skoro celá moja rodina žije v tejto dedinke.
Týmto listom by som chcela poukázať na dlhodobý problém, ktorý trápi nie len mňa, ale aj iných občanov obce, v ktorej ste Vy starostom. Vždy, keď prídem do Hôrky, idem aj na cintorín, pretože mám tam pochovaných ľudí, ktorí mi boli veľmi blízky. Prvé čo musím urobiť, aby som sa v pokoji mohla pomodliť pri ich hroboch, je, že musím poupratovať smeti, ktoré sú porozhadzované okolo pomníkoch a na pomníkoch zosnulých. Raz sú to použité detské plienky, inokedy rôzny stavebný materiál a takto by som mohla pokračovať. Nie je to odpad týkajúci sa cintorína. Teraz píšem konkrétne o cintoríne v časti Ondrej, aj keď všetky cintoríny v obci Hôrka sú v katastrofálnom neupravenom stave. Postaviť kontajner v tesnej blízkosti hrobov a na cintoríne, ktorý nemá skoro žiadne oplotenie, je podľa mňa dosť „mizerné rozhodnutie“.
To, že svoje pocity som musela dať aj na tento „papier“, vyvrcholilo minulý týždeň, keď sme pochovávali človeka, môjmu srdcu veľmi blízkeho a to moju babku. Moja babka celý život prežila v obci Hôrka, bola to jedna milá, láskavá, obetavá a pracovitá osoba. Chceli sme, aby aj posledná rozlúčka s ňou bola dôstojná a úctivá, pretože si to naozaj zaslúžila. Celý tento obrad pokazil tento obraz na cintoríne :
Smola, jej hrob je v tesnej blízkosti kontajnera a keďže bola neskutočná horúčava, tak nie len nedôstojné okolie hrobu, ale aj neskutočný smrad, ktorý sa šíril celým cintorínom.
Keď boli voľby na starostu obce, tak jeden človek mi povedal, že nikdy by nevolil človeka, ktorý sa nenarodil v tejto obci a nemá v nej korene. Takýto človek si nikdy nevytvorí také silné puto k tomuto miestu. Vy pán starosta, ste sa v tejto obci nenarodil, takže asi Vaši blízky nie sú pochovaní na cintorínoch v obci Hôrka. Asi preto máte takýto postoj k priestranstvám cintorína. Ale my, ktorí pochádzame z obce Hôrka, naše rodiny tu žijú, naši najbližší sú pochovaní v Hôrke, my tu budeme raz pochovaní, by sme chceli, aby naši blízky, ktorí už nie sú medzi živými, ležali pochovaní na mieste, ktorému sa hovorí „pietne miesto“. Ak si otvoríte slovník slovenského jazyka a nájdete si slovo „pietne“, znamená to „naplnené úctou“. Cintoríny v katastri obce Hôrke, ale toto slovo vôbec nepripomínajú.
Nie sú tam chodníky – vôbec nerozumiem tomu „polovičnému“ chodníku v časti Kišovce. Moji starí rodičia majú hrob úplne v hornej časti cintorína, takže k ich hrobu už chodník nevedie. Nerozumiem alebo asi radšej nechcem rozumieť tejto „polovičatej“ robote.
Nie sú pokosené - kosia si ľudia sami, každý okolo svojich pomníkoch
Nie sú ohradené – napr. na cintoríne v Primovciach, aj sa začalo niečo hradiť a teraz to vyzerá katastrofálne – ani ohradené ani neohradené.
A úplne najhoršie sú kontajnery umiestnené priamo na cintoríne, ktoré ľudia využívajú na vyhodenie čohokoľvek – áno, na cintoríne má byť kontajner, ale nie teste pri hroboch a má byť určený len na odpad z cintorína – vence, kvety, sviečky....
Pán starosta, neviem či sa mi uľavilo, keď som svoje myšlienky, ktoré má už dlhšiu dobu trápia dala na papier, ale dúfam, že tento list si prečíta veľa ľudí a Vás posunie k tomu, aby sa v tejto veci začalo niečo diať pozitívnym smerom. Chodím po cintorínoch aj v iných dedinách a mestách, ale nikde som sa takouto neúctou k zosnulým nestretla. A keďže ide o mojich blízkych, trápi ma to o to viac. A ak v iných dedinách vedia mať upravené priestranstvá cintorínoch, určite sa nájde riešenie aj pre tie naše.
Na záver tohto listu Vám, ako človeku prajem všetko dobré v živote. Ale, ako osobe v role starostu pevne verím, že ďalšie volebné obdobie sa už nebude niesť vo Vašom mene.
S pozdravom
Daniela Troppová
