Mám veľmi dobrú kamarátku. Kamarátka má rozkošnú rodinku.Rodinka si spokojne žila na prvom poschodí domčeka rodinného typu. Na prízemížila iná rodinka, oveľa početnejšia a úplne inej sorty. Pracoval ibajeden, Jano. Občas vozil smeti. Ináč sa tam hulákalo, pilo a tyranizovalomatku rodu, predavačku zeleniny vo výslužbe.
Jano nebol práve najnežnejší manžel a otec. Keď jehostarší syn podrástol do pubertálneho veku, začal svoju mamu posielať do pi.erovnako, ako to videl svojho tatka robiť po celý život. Bolo len otázkou času,kedy jej tiež jednu flákne.
Keď si Jano dožičil 3-dňový alkoholický ťah, dostával amok.Tí hore ho poriadne srali. Mali očividne viac majetku, svoju časť záhrady sispravili krajšie a hlavne robili hrozný hluk. Deti dupali po parketách! Janovi,ktorý si toľkokrát zúfal, že pre vlastné aj cudzie deti nepočuje správy, tieklinervy. Dostal nápad, ako sa zvukovo izolovať. Na splátky kúpil najlacnejšiedomáce kino, pustil techno na plné pecky a do uší si vrazil štuple. Jehovlastná rodina sa po pár agresívnych výpadoch neodvážila protestovať. Rodinaz prvého poschodia márne búchala na dvere - nebolo to počuť.
Jedného zimného dopoludnia bolo v dome ticho.O tom, čo práve robil Jano, sa možno len dohadovať. Pil a pravdepodobnepremýšľal o rodine, žijúcej nad ním.
Moja kamarátka chytila svojho mladšieho, 2,5-ročného Zajačika,obliekla jeho i seba a pobrali sa na nákup. Manžel bol užv práci, starší syn, zvaný Macík, v škole.
Na prízemí stretli opitého Jana, ktorý sa na nich vrhols výkrikom, že zabije tú všivavú kurvu aj jej skurvené všivavé decká.Vydesená kamarátka ušla do vlastného bytu, zamkla obidva zámky a vytočilapolíciu. Vzápätí volala manželovi, ktorý ihneď vybehol z práce a sadol doauta. Jano sa zatiaľ dobýjal do bytu. Policajná stanica je odtiaľ pár minútpešo a policajtov nikde. Po piatich minútach volala políciu znova.Ubezpečili ju, že hliadka je na ceste. Z dverí otriasajúcich sa pod Janovýmiúdermi začínali pomaly lietať triesky. Manžel prišiel asi 15 minút potelefonáte. Za ten čas Jano spravil prakticky dieru do dverí a mojakamarátka takmer zošalela od strachu. Jano sa stiahol do svojho bytu, zrejmepočul prichádzať manžela. Políciadorazila 45 minút po telefonáte na tiesňové číslo.
Prišla hliadka v počte dvoch príslušníkov. Jano sa nanich radostne vrhol, podporovaný fandením celej svojej rodiny. Tento akt bolneskôr klasifikovaný ako útok na verejného činiteľa. Dvaja policajti ho napokonfyzicky premohli. Mojej polomŕtvej kamarátke nakázali, aby prišla nadiktovaťzápisnicu, a potenciálneho vraha vzali so sebou.
Kamarátka s manželom odniesla mladšie dieťav takom šoku, že nerozprávalo, k svojej mame. Zorganizovali ajstaršie dieťa a pobrali sa na políciu.
Policajti predovšetkým vysvetlili manželovi, že tam nemá čohľadať, pretože nie je svedok. Jano spoza mreží na manželov dobre videl, takžeamok neutíchal a jeho výkriky sa rozliehali po celej policajnej stanici.Manžel sa priblížil k mreži a povedal: „Ak sa dohodneme, že nám dášpokoj, ja ťa nebudem vláčiť po súdoch." Jano priamo pred policajtmi skríkol:„Keby som mal pištoľ, v momente ťa zastrelím!" Vyhrážal sa aj policajtom.
Keďže policajti manžela poslali preč, pobral sa do práce.Kamarátka sedela na polícii šesť hodín a vypovedala. Nakoniec podpísalazápisnicu a vypočula si toto:
„Nájdite si do ránanejakú garsónku. My ho ráno pustíme."
Po práci sme jej s inou kamarátkou volali, nepamätámsi, prečo. V tej chvíli bola 15 minút doma, práve vyliezla zo sprchy a povedalanám, čo sa stalo. Obidve deti už boli bezpečne odpratané k babkea ona sama v tichom dome, v temnom byte za rozbitými dvermipremýšľala, čo má robiť. Rozhodli sme sa, že ideme za ňou.
Bála som sa. Keby sa na nás vyrútil celý zvyšok rodiny,nasrdený, že Jano kvôli mojej kamarátke sedí, nebola by to sranda. Chodievalasom tam často, moje auto všetci susedia dobre poznali, a tak somzaparkovala za rohom. Od strachu nám bolo zle. Dnes sa mi to zdá komické, aleozbrojili sme sa, ako sme vedeli: kamoška lakom na vlasy v sprejia ja tou blbosťou, ktorou sa zamyká volant. Držala som v ruke tú troj-či štvorkilovú kovovú vec a šmýkali sme sa pomedzi kopy špinavého snehuk domu a rozmýšľala som, či som schopná ovaliť útočníka po hlave.Rozprávali sme sa pošepky.
V dome bolo mŕtvo. Kamarátka nám otvorila, pôsobilavyrovnane ako antická socha. Šok. Vnútili sme jej štamperlík a neveriackypočúvali.
- Trvalo 45 minút, kým prišli???
- Máte sa do rána odsťahovať???
Keď som videla bytové dvere, nemohla som uveriť, že toto sadá spraviť ľudskými rukami. Nechcem hádať, čo by sa stalo, keby to bolo len napolicajtoch. Ešte 5 minút, asi dnes mojej kamarátke nosím kvety na cintorín.
Došiel manžel z práce, prebehlo niekoľko rozčúlených debát.Keď vám polícia povie, že vás neochráni, lebo najprv by vás asi museli zabiť,rovná sa to povodni. Vlastne nie povodni. Je to rovnaká situácia, ako keby stešli s deťmi do ZOO a zrazu sa ocitli vo výbehu pre šelmy.
Padlo rozhodnutie: ide sa do môjho bytu. Bol to 1,5-izbovýpodnájom, ani nie desať minút autom, ktorý som sa aj tak onedlho chystalaopustiť naveky. Premýšľali sme: životy sú zachránené, ale čo ak Jano príde ránonasratý domov a rozmláti komplet zariadený 3-izbový byt? Sem sa už rodinaaj tak nikdy nemôže vrátiť, nie je čo riešiť.
Zadanie: Napchajte štvorčlennú rodinu so psom do1,5-izbového bytu. Máte na to najviac osem hodín.
Privolali sme pár kamarátov a tri autá začali sťahovaťmožno o deviatej večer. Najväčší vytrvalci sťahovali do štvrtej ráno, jalen do nejakej jednej.
Pochybujem, že som niekedy zažila šialenejší večer. Keď somsi pred spaním naliala pohárik whisky, mohla som sa z toho zblázniť.Myslela som na syna Macíka, Medvedíka, ktorý ráno odišiel do školya netušil, že už sa domov nevráti a že jeho detské poklady mu zbalíniekto iný. A Zajačik bol v takom šoku, že sa ešte o pol rokapýtal, či neprídu susedia. Vlastne ani ja som ešte ráno netušila, že sa dosvojho bytu už nevrátim. A najhoršie zo všetkého bolo to, čo mojejkamarátke povedal vyšetrovateľ: „My tu nie sme pre vašu osobnú ochranu."
Nie je toto celé dobrá definícia anarchie, postrádajúcejbezpečnostné zložky, prvotnopospolnej spoločnosti, kde rozhoduje hrubá sila?
Potom sa už takmer nič nestalo. Jano sa ráno vrátil domov. Vzhľadomna to, že nebol nikdy trestaný, hoci konflikty so zákonom už mal (bol viackrátzbavený obvinenia), sa celá záležitosť rozplynula spôsobom, o ktoromneviem nič bližšie. Sťahovačka pokračovala ešte niekoľko dní, Jano na náss kamoškami volal, že sa ho nemusíme báť. Keď mi v byte niečo vypadloz rúk a spravilo obrovský rachot, zdreveneli sme v polskokuk najbližšiemu oknu.
Dnes sedíme všetci vo svojich vlastných bytoch a máme zlatýchsusedov. No stále neviem: komu mám volať, keď mi zabúcha na dvere vrah?
Autorka: E. C.
