Na troch klientov v miestnosti pripadajú traja zamestnanci (jeden z nich sa nudí za podateľňou, hrá na mobile hry, avšak živo sa zapája do celkového diania - najmä vtipkovaním s kolegami cez pultíky).
Prichádza mladý muž. Chce poslať životopis z azetu. Dosť dlho to trvá, než pochopí, že sociálna sieť je tu zablokovaná. Prepadá očividnej panike. Také nádejné miesto! Nakoniec odovzdane prijíma od života alternatívu. Založiť si gmail. Mladý muž očividne nezvláda situáciu. Nie je celkom počítačovo zdatný a aj celkovo ako keby z druhu neprebudených. Stále sa chodí niečo pýtať, čím vyvoláva u zamestnancov salvy smiechu. Vždy keď Neprebudený narazí na ďalšiu prekážku, s ktorou sa na nich dôverčivo obracia, odpinkajú ho, načo sa na seba spiklenecky pozrú a chichocú ako o život. Tak, aby to bolo počuť.
Nuž treba ísť konečne s pravdou von - v tejto stanici Zúfalstvo sedím aj ja. Ešte však stále nie dosť zlomená. Ako keby ma neznáma sila natiahla na kľúčik, automaticky tasím obranné tykadlá. Už v škôlke som bývala spravodlivá a na pieskovisku robila poriadky s chytrákmi, čo vymieňali svoje polámané formičky za cudzie a onakvejšie.
Mladíkom zreteľne pripomeniem, že takéto správanie je nevhodné, pripomínam, že by sa patrilo dotyčnému skôr pomôcť ako sa na situácii zabávať. Keďže zjavne nepochopia a sama sa stávam adeptom na ďalšiu komickú postavičku, zvyšujem požiadavky a žiadam mená. Mená neprezradia, načo mi sú. Žiadam si nadriadenú. Nadriadenú nezavolajú. Odchádzam do vestibulu za SBS s menovkou Jindrich a žiadam telefónny zoznam. Na otázku „Prosím si telefónny zoznam." odpovedá Jindrich šokujúcim: Hovno!", čím sa mu prefíkane podarilo odrovnať ma, pretože ma podchvíľou naozaj žiaden protiargument nenapadol.
Vraciam sa na miesto činu. Medzitým tamtamy vedúcej zrejme priniesli informáciu o nepokojoch v radách klientov. Celkom som sa potešila, že kompetentnej osobe opíšem, ako sa jej podriadení správajú, požiadam o nápravu a hádam bude mať ich klient dnes aj konto založené. Praktici už však zrejme tušia, že pokáraná budem nakoniec ja. A veruže tak aj bolo. Vraj v onej miestnosti sa nezvyšuje hlas a mám sa celkovo hanbiť.
A ako to bolo ďalej? Svoje veci som si nevybavila. Neprebudenému som konto pomohla založiť. Povyhrážala som sa kol dokola medializáciou a sťažnosťami, načo sa strhla ďalšia hurónska salva smiechu.
Či sa mi to všetko nádhodou nesnívalo? Veruže nie. Všetko toto je pravda pravdúca a áno, aj tá odpoveď pána SBS Jindricha. Kto neverí, nech si vyžiada kamerový záznam zo štvrtkového doobedia v posledný januárový týždeň na Úrade práce na Vazovovej ulici v Bratislave.
Účinkujeme v ňom: ja (v hlavnej roli), Neprebudený, zamestnanci ÚPSVaR, vedúca oddelenia, SBS Jindrich, komparz v podobe dvoch ďalších klientov a jedného prekvapeného návštevníka podateľne. (To keď som okolie informovala, čo som vybavila u Jindru).
A s Neprebudeným som si vymenila telefónne čísla. Sľúbil, že keď bude treba, dosvedčí. No takže - prvý pokus je hotový. Je to teraz tak trochu aj na vás, či dokážeme spolu vytvoriť dostatočný tlak na to, aby sa štátni zamestnanci takto nesprávali k bezbranným a nešťastným ľuďom. Lebo podľa mňa sa stalo niečo - vážne.
autorka: M. L. (celé meno a adresa v redakcii)
