- LČ nám počas siedmich mesiacov každý deň predĺži o jednu hodinu - spolu je to cca 210 hodín svetla, ktoré každý z nás dostane ako bonus a je len na ňom, ako ho využije - niekto na prácu v záhradke, ďalší na športovanie, iný na rybačku.
- počas letnej dovolenky získam priemerne 10 až 15 hodín slnka naviac, ktoré môžem využiť na pláži, turistikou, prechádzkou v meste a pod.
- deti počas LČ môžu každý deň byť o jednu hodinu viac na čerstvom vzduchu - a nikto myslím nepochybuje o tom, že takéto aktivity sú pre zdravie a vývoj detí prospešnejšie ako vysedávanie pred televízorom alebo počítačom.
- pracujúci rodičia (tí, čo samozrejme chcú a môžu), majú možnosť počas LČ každý deň stráviť so svojimi deťmi o jednu hodinu viac prechádzkami, bicyklovaním, korčuľovaním a pod. Možno sa hodina nezdá veľa, ale v pracovných dňoch môže jedna hodina znamenať až dvojnásobné predĺženie pobytu vonku, prípadne môže rozhodnúť o tom, či sa vôbec oplatí von ísť. Príklad: obaja rodičia v meste končia prácu medzi 16.00 a 16.30. Kým prídu domov, čo to nakúpia a zistia aktuálny domáci stav, je 18.00. Ak slnko zapadá o 20.00, dve hodiny sú čas, počas ktorého sa dá urobiť prechádzka alebo krátka jazda na bicykli . Ak by však slnko zapadalo už o 19.00, rodičia by sa rozhodovali, či vôbec ísť von, a ak aj áno, tak určite na kratší čas ako v prvom prípade
- štatistiky potvrdzujú, že násobne viac dopravných nehôd prepočítaných na počet áut na cestách sa stane za súmraku a v noci; v dôsledku letného času sa každý deň predlžuje doba bezpečnejšej premávky, čo v konečnom dôsledku zachráni desiatky životov len na Slovensku (je to môj názor, zatiaľ som sa nestretol so štúdiou, ktorá by skúmala túto závislosť). Na prípadný protiargument, že počas letného času je zas o jednu hodinu dlhšie tma, a že tieto dva vplyvy sa vzájomne vykompenzujú, odpoviem tým, že v lete je v podstate jedno, či svitá o tretej, štvrtej alebo piatej - veľká väčšina ľudí chodí do práce až po pol piatej - a teda za svetla.
- zaujímavou je aj otázka bezpečnosti - je jasné, že (hlavne vo väčších mestách) je riziko, že sa stanete obeťou prepadnutia, ďaleko väčšie po zotmení ako za bieleho dňa. Takže každý deň počas LČ sú ulice o jednu hodinu dlhšie viac bezpečné ako by boli, keby LČ nebol.
- výskumy potvrdzujú (a pravdupovediac väčšina ľudí to na sebe pozná aj bez výskumov), že slnko má pozitívny vplyv na psychiku a náladu človeka. V práci si ho človek väčšinou moc neužije, a tak je rozdiel, či po príchode z práce mám k dispozícii 3 slnečné hodiny (resp. hodiny svetla) alebo len 2. Možno by stálo sa to urobiť štúdiu o vplyve LČ na psychickú pohodu ľudí.
Ja osobne delím rok na dve obdobia - obdobie zimného a obdobie letného času. Posledný marcový víkend je pre mňa vždy začiatok tej krajšej, radostnejšej časti roka a teším sa naň už od jesene.
Bývam síce v meste, ale veľa času som strávil ale aj na dedine, a tam má LČ osobitný význam. Nikdy som nepočul nejakého dedinčana, aby sa sťažoval na LČ. Ak sa v reči niekedy spomenie, tak len v pozitívnom význame, že sa bude dať dlhšie pracovať na záhradke, okolo domu a pod.
Na základe „sťažností" na LČ som si urobil psychologický profil takéhoto sťažovateľa: jedná sa o mestského obyvateľa, ktorého najväčšími „koníčkami" okrem práce, školy a rodiny sú televízor (staršia generácia) alebo počítač (mladšia generácia). Po príchode z práce alebo zo školy sa väčšinou venuje týmto svojim koníčkom a keď už vyjde von z bytu, tak spravidla kvôli návšteve hypermarketu, reštauračných a pohostinských zariadení. Pri týchto „záujmoch" je v podstate jedno, ako dlho je cez deň svetlo. Ak sa vo svojom „profile" mýlim, budem rád, keď čitatelia zverejnia svoj dôvod nespokojnosti s letným časom.
Tento článok by som ukončil konštatovaním, že ľudia, ktorí aktívne trávia svoj voľný čas, o význame LČ väčšinou pochybnosti nemajú. Vedia, že výhody, ktoré im poskytuje, za tie drobné problémy (raz ročne - jesenná zmena problémy nerobí) pri zmene času stoja.
autor: Jozef Kostelanský
