Z agentúry do agentúry z jednej nekvalifikovanej roboty do druhej. Áno, myslímze je to skôr robota ako práca. Nikdy pred tým som nemal predstavu o tom akomôže byť robota únavná a nudná. Približne som tušil do čoho idem, ale realitana rozdiel od predstáv plynie pomalšie. Po pár mesiacoch počas ktorých som, vpriemere raz za 7 týždňov menil zamestnanie, sa medzi moje hlavné požiadavky naprácu (okrem iných samozrejme) dostala otázka týkajúca sa toho, ako v tejrobote plynie čas. Spoznal som mnoho ľudí ktorí vykonávajú najnudnejsiečinnosti aké poznám.
Pracoval som s jedným, ktorého pracovná náplňbola (a 3 týždne aj moja) dokladať bandasky na pás, kde sa plnili postrekmi prepoľnohospodárov. Čiže stál za pásom, roztrhol veľkú 4 x 5 x 5 "kocku" bandasiek,vytiahol z nich dve a položil ich na pás. Musel ich pridržiavať a zároveňtlačiť od seba aby aj tie čo už boli na páse boli pekne namačkané na sebe. Toaby plniace trysky náhodou neminuli hrdlo bandasiek. Čiže tlačí, tlačí, tlačípotom musel vystihnúť určitú pauzu v cykle plničov a posunu pása a rýchlozobrať daľšiu dvojicu plastových bandasiek. Pokial si chcel odskočiť, musel na niekohocez celu halu zvriesknuť aby ho prišielvymeniť. Verte, že všetci sa hneď nehrnuli. Pas nepočká. A že vraj "robotaneutečie, nie je zajac". Cha. A totominimálne 8 hodín denne. Robil to už 2 roky. Pokiaľ plati porekadlo, fráza či čoto vlastne je, že "práca šlachti človeka" (o čom ja osobne pochybujem) tak neviem čo vyšľachtí z neho. Najlepšiebolo že počas každej prestávky sa samozrejme ako vačšina ľudi sťažoval narobotu a sám si tiež (zaplať pánboh) uvedomoval, mierne povedane, idiotskúpovahu tejto činnosti. Ale to je myslim skor taký"ventil" a patri to k folklóru.Takto to šlo každý deň, čo som tam pracoval, až kým sa (chvalobohu) nerozhodli,že má už nepotrebujú, lebo som tam bol v podstate len na vykrytie nejakého"busy" obdobia.
Čo sa týka plynutia času v tejto firmičke takmal som pocit,ze po príchode do práce sa zastavil. Videl som pred sebou aspoň 8hodín vakua. Ale ako skoro všetko aj to málo nejaké pozitíva. Zrazu ma človek minimálne 8 hodín voľnéhopriestoru na všakovaké myšlienky, úvahy, postoje. A verte, že pokiaľ máte čímpremýsľať a máte veľa času, tak premýšľate. Neviem ako vyzerá premýšľaniečloveka, ktorý si už odkrúca druhý rok v podobne ladenej "pasovo dopĺňacejbandaskovej atmosfere", ale mna napadalo všeličo. Jedine čo ma tešilo bolo, že čas plynie ajked to tak niekedy nevyzeralo. Takže to bola jedna z mnohých prác, ktoré som okúsil.Určite je pravdou, že veľa záleží od postoja človeka, od jeho povahy a nebojímsa povedať aj intelektu ako sa vnútorne vysporiada s podobnými činnosťami, aleaj tak by som všetkým amatérskym filozofom života doprial par takýchto týždňov (platených) sebaspoznávania. Človeksa o sebe vseličo dozvie ;-)
PS: Týmto som sa nechcel dotknúť žiadnehopásoveho dokladača. Máte môj obdiv. Česť práci!
Autor: Tomáš Lučivjanský
