Som študentom denného štúdiaa ako mnoho iných aj ja momentálne zápasím so svojou pohodlnosťoua lenivosťou, aby som sa dokopal učiť sa a zvládnuť skúšky. Aj keď mojekrátkodobé ciele nie sú spojené s nijakou vyššou túžbou po poznaní. Je tomožno smutné, ale ja sa naozaj teším na to, že ak sa pošťastí, tak sa budemzačiatkom februára s kľudným svedomím lyžovať v našich najmenšíchveľhorách. Myslím si, že táto slabnúca túžba po vzdelaní je aj výsledkomškolského systému.
Neviem sa stotožniť s našimmemorovacím systémom. Zatiaľ sa mi síce tento boj samého so sebou viac-menejdarí vyhrávať, ale stále ma to stojí viac síl. Učiť sa hlavne všetky tiedelenia a klasifikácie k mnohým predmetom sa mi zdá zbytočné. Všetcištudenti to poznajú. Prídu na skúšku, prečítajú otázku a musia sypaťz rukáva: delenie podľa územného hľadiska, obsahovej formy, rozsahupoužitia, podľa subjektu, podľa objektu a takto môžeme pokračovaťdonekonečna. Je to naozaj potrebné?
Študent, ktorý si to tohozapamätá najviac a pokiaľ je to možné aj s presným znením je víťaza odnáša si zo skúšok Áčko, ale ja sa pýtam kde je konfrontácias praxou alebo aspoň náznak konkurencie, ktorá má byť hlavým motorom prezdokonaľovanie sa? Niektorí tvrdia, že známkovací systém viac napomáha mužskémupohlaviu, pretože chlapi sú viac súťaživí a chcú od prírody prekonaťdruhého. Ja ako vzorka mužského rodu tento pud v škole nepociťujem. Asipreto lebo nevidím súvislosť medzi známkou, ktorú dostanem (hlavne, že somprešiel) a mojím uplatnením v ďalšom živote. A možno tam ani nieje.
Podľa mňa sa náš systém obmedzilz veľkej časti na zapamätanie vzorcov a definícií na úkor tvorivejdiskusie a vlastného sebarealizovania. Pretože uplatnenie v reálnomživote nie je len o poznatkoch (ktorých váhu nechcem zľahčovať), ale ajo tvorivosti, flexibilnosti, túžby po sebarealizácií a inýchaspektoch. Stále vidím nevyužitý potenciál medzi školstvom a súkromnýmsektorom. V súčasnosti existujú rôzne súťaže napr. v managerskýchzručnostiach, do ktorých som sa keďže som študent podnikového managementuzapojil. Aj keď som nepostúpil, získavanie poznatkov za účelom následnéhopoužitia v súťaži ma nielenže bavilo, ale mám pocit, že práve tietoinformácie budú mať v mojej hlave dlhšie trvajúci charakter. Táto aj keďvirtuálna konfrontácia s inými zúčastnenými môže následne slúžiť firmámako základ pre prijímanie nových zamestnancov, pretože na základe modelovýchsituácií si môžu vyskúšať ich správanie a schopnosti. Je to iba jeden prípadz mnohých, ale myslím si, že pri verejnej diskusii by naše školstvo mohlozískať mnoho užitočného aj v rámci existujúcich možností.
Na záver by som chcel podotknúť,že školstvo je investícia, ktorá sa vráti v podobe vzdelanýcha produkt tvoriacich managerov, odborníkov a zamestnancov. Preto bysom rád apeloval na všetkých zodpovedných, aby sa neuspokojovali so súčasnýmstavom, ale stále hľadali možnosti zlepšenia. Aby dokázali aj slovenské podnikyv budúcnosti vyrásť do medzinárodných spoločností, ktoré budú schopnekonkurovať elite. A aby sa Slovensko nestalo len štátom s dočasnelacnou pracovnou silou a nízkymi daňami.
Autor: Michal Mažár
(Blog Prvý pokus je určený novým autorom, ktorí chcú uverejniť len jeden článok, alebo sa chcú podľa reakcií naň rozhodnúť, či písať pravidelne.)
