Uznávam, že práca s deťmi je náročná a vyčerpávajúca. Ale ktorá iná práca tiež nie je náročná a vyčerpávajúca (robotník pri páse, na stavbe mosta, hasič…)? Áno, tiež je aj zodpovedná, ale sú aj zodpovednejšie práce. Čo sa stane, ak učiteľ nepríde na vyučovaciu hodinu? V podstate nič zásadné, deti sa budú tešiť, že sa nemusia učiť. V prípade, že by deti boli smutné, že hodina nie je, tak ich učiteľka/učiteľ si zaslúži zvýšený plat a mimoriadnu odmenu za to, že dokáže žiakov motivovať a zaujať. Takýto učiteľ sa nemusí vyhovárať, že po dvoch mesiacoch je súci na psychiatriu, pretože vie učiť a žiakov zaujať a vtedy ho rešpektujú a situáciu mu nesťažujú. Ak však nepríde lekár na operáciu, tak to môže znamenať ohrozenie zdravia, ale aj života pacienta. Rovnaké porovnanie platí aj v prípade, že učiteľ svoju vyučovaciu hodinu nezvládne. Na ďalšej to napraví, ale pri pokazenej operácii alebo zásahu hasičov sa to už napraviť nedá. Z vyhlásení v médiách a z diskusií mám dojem, že učitelia svoju prácu považujú za najťažšiu v hospodárstve, žiadajú výhody (napr. dovolenka počas celých prázdnin) v nepomere k vynaloženému pracovnému úsiliu (kratší pracovný čas oproti iným pracujúcim). Takýchto rozdielov by sa dalo nájsť pomerne veľa. Opíšem návrhy, ktoré by bolo dobré aplikovať. Podobne sa to robí aj v súkromnej sfére.
V prvom rade by sa mal školský systém optimalizovať, aby to nedopadlo ako v medializovaných informáciách z Grécka, kde je na niektorom ostrove na jednu triedu viac učiteľov ako žiakov. Takže prvý krok je analýza efektivity systému a prepustenie nadbytočných učiteľov, hlavne takých, ktorí nedosahujú dostatočnú kvalitu a výsledky. Na toto by sa mal zaviesť hodnotiaci systém, podobný, ako používajú súkromné vzdelávacie inštitúcie a školiteľ pri hodnoteniach, ktoré mu znížia skóre pod určitú hranicu musí vysvetľovať príčiny zlyhania a napraviť ho alebo svoju činnosť ukončiť. Opis jedného takého systému je napríklad tu. Nesmie sa zabúdať ani na administratívny aparát v školstve a ten optimalizovať tiež, aby sa ušetrili financie.
Ďalej by sa mal zaviesť dochádzkový systém a 8-hodinový pracovný čas denne. Prečo by mal učiteľ dostávať plat za osem hodín denne, ak je v škole reálne len päť – šesť? Po tejto otázke učitelia zúria, lebo po večeroch doma opravujú písomky a robia prípravy. Prečo by nemohli opravovať písomky počas popoludnia do 16:00 alebo cez voľné hodiny v škole? Doma by oddychovali a relaxovali, nosiť prácu domov je stresujúce. Určite by im prospelo, ak by doma nemysleli na prácu. Taktiež nemusia ísť cez voľnú hodinu do mesta na nákup – áno, bol som svedkom aj takéhoto správania niektorých učiteľov. Ja osobne bežne realizujem školenia od 8:00 do 16:00 s polhodinovou prestávkou na obed aj celé týždne, t. j. som celý tento čas pred tabuľou a nemám žiadne voľné hodiny. Niektorí učitelia na VŠ často učia aj do ôsmej večer (samozrejme, nie každý deň) alebo cez víkendy.
Čo sa týka príprav, ak učiteľ učí svoj predmet viac ako 2 roky a tvrdí, že sa musí na hodinu denne doma pripravovať, tak mu jednoducho neverím a myslím si, že klame. Viem to z vlastnej skúsenosti a moju špecializáciu môžem začať učiť kedykoľvek bez prípravy aj o polnoci, lebo to mám v hlave a podklady v počítači. A to je informatika, ktorá sa dosť často mení a vtedy to do príprav musím zapracovať. Pri dejepise, prírodopise, matematike atď. je to vždy rovnaké. Z hospitácií viem, že učitelia používajú svoje prípravy stále, nepotrebujú ich robiť pred každou hodinou. Iba ak minimálne zmeny napríklad pri testoch a skúšaní, ale tie môžu následne obmieňať. Rád by som videl učiteľa, ktorý tvrdí, že si robí doma denne prípravy na matematiku, dejepis alebo cudzí jazyk atď.
Určite by zvýšenie nemalo byť plošné, ale podľa dosahovaných výsledkov a náročnosti triedy. Pretože je to iné v triede s agresívnymi a neprispôsobivými stredoškolákmi ako v slušnej triede druháčikov. Preto by malo ministerstvo s odbormi a učiteľmi spraviť vhodný kľúč ako optimalizovať systém a rozdeľovať odmeny podľa výsledkov. Tu budú učitelia prvého stupňa namietať, že tak nedokážu zarobiť na živobytie. Tak by sa im mal zaviesť 20-hodinový týždenný pracovný čas (polovičný úväzok), kde hodinová sadzba bude porovnateľná s inými učiteľmi na plný úväzok. Ušetrených 20 hodín môžu venovať inej práci, poznám zopár ľudí, ktorí majú dve práce/zamestnania. Učiteľ prvého stupňa na ZŠ predsa nemôže zarábať rovnako ako vysokoškolský učiteľ, ktorý prednáša, skúša, garantuje predmety, píše publikácie a robí výskum.
Školy by sa mali zapájať do európskych projektov, aby získali financie. Stalo sa mi, že sa jedna škola odmietla zapojiť do vypísaného projektu ESF len preto, že sa to riaditeľke zdalo administratívne náročné. Ale ak chce peniaze a boli tam určené aj na platy, tak musí niečo preto spraviť. Len tak bez úsilia a snahy jej ich nikto nedá.
Viem, že tento článok je pre učiteľov a odborárov ťažko prijateľný, ale pokiaľ nebudú ochotní zaviesť do systému optimalizáciu, poriadok, efektivitu práce, kvalitu a prestať sa vyhovárať na domácu prácu po večeroch, tak nie som ochotný znášať z daní zvýšenie ich platov ani o percento, aj keď sa okolo vzdelávania pohybujem 15 rokov.
Autor: Peter Novák
