A tak som sa začala vypytovať čo také študujú, a kde a kedy tomožno využiť a byť tak pre spoločnosť užitočný. Na moje prekvapenie somvšak od mnohých dostala odpovede typu „študujem záhradkárstvo či záhradníctvo,jógu, geriatriu, zdravú výživu a pod. Hlúpo sa pýtam či to je všetko čo sana Univerzite tretieho veku dá študovať. Stretávam sa s nepochopením. Ako mi to môže nestačiť?!
Je krásne, že strarší ľudia nadôchodku dostali možnosť takto ušlachtilo tráviť svoj čas, avšak stále mámpochybnosti o užitočnosti spomenutých študijných odborov. Niečo také bysom totiž zaradila do záujmových a socializačných klubov a nenazvalaby som to vysokoškolským štúdiom rovnocenným s inými, skutočne užitočnýmia prospešnými, odbormi. Potrebu našich dôchodcov vzdelávať sa vidím skôr v niečom oveľadôležitejšom. Vo všeobecnosti majú ľudia v našej spoločnosti veľmi nízkeprávne povedomie a mnoho z nich kvôli tomu nepekne pohorí. Končí topotom nostalgiou za minulou érou a nepochopením súčasného sveta. Nevediasa mu prispôsobiť a vyťažiť z neho maximum, aby si spríjemnili jeseňživota. Pri komunikácii s mnohými dôchodcami narážate na určitú bariéru ajpokiaľ ide o problematiku Európskej únie. Netušia ako funguje a prečoje či nie je pre našu spoločnosť naše členstvo v nej osožné.O znalosti aspoň jedného cudzieho jazyka ani nehovorím.
Preto si dovolím položiť otázku,nebolo by užitočnejšie vzdelávať našich vzdelaniachtivých dôchodcov práve vovyššie spomínaných oblastiach? Pretože, pri všetkej úcte, nadrilovanie salatinských názvov rastliniek v odbore záhradníctvo ešte nikomu obzora rozhľad nerozšírilo tak, aby držal krok s dynamicky sa vyvíjajúcoudobou, ktorá si vyžaduje človeka vyzbrojeného informáciami.
Autor: PhDr. Lucia Turkovicova
(Blog Prvý pokus je určený novým autorom, ktorí chcú uverejniť len jeden článok, alebo sa chcú podľa reakcií naň rozhodnúť, či písať pravidelne.)
