Úvaha

Láska, tolerancia, pochopenie. To sú cnosti! No kto ich dnes vyznáva? Nedeľní kresťania? Typickí "dobrí ľudia"? Ešte zamilované, mladé, stereotypom nezničené páriky? Sloboda zvierat či Greenpeace? Slovami zrejme väčšina. Do praxe však uvádzame len to, čo nám vyhovuje, neobmedzuje to príliš a momentálna situácia to dovoľuje alebo vyžaduje. Robiť čosi nad rámec nutného sa tiež zvyčajne nevypláca.
A potom spadne lietadlo, zomrie niekto blízky, stane sa nám nepríjemný úraz s trvalými následkami. "Bože, prečo nás tak trestáš? Prosím, pomôž!" Zrazu máme plné ústa prázdnych slov. Niekedy sú to sľuby, inokedy kritika. "Kde sú tí zasľúbení anjeli?" Kto vie. Možno ich to baví, dívať sa ako trpíme. Možno si však povedia, že nezasiahnu aj keď sa "sily zla" rozhodnú "obdariť" nás nejakou- tou tsunami alebo povodňou, aby sme si všimli, že ich potrebujeme. aby sme na vlastnej koži pocítili, lebo inak sa nikdy nepoučíme, že ak žijeme bez strachu, nie je to len vďaka našej ľudskej všemocnosti a dokonalej inteligencii. Aby sme pochopili, že náš život je neskutočne krehký a stačí úplne máličko a je z nás iba kus studeného mäsa.
Nie je to náhodou tak, že práve vtedy, keď nás spája hrôza a neistota, sme si ako ľudia akosi bližší? Kedy lepšie chápeme potreby blížnych? Keď máme všetkého dostatok, darí sa nám a sme šťastní? Alebo skôr v časoch, keď sa vieme presne vžiť do ich rolí, lebo prežívame to isté? Cítime podobnú bolesť, zviera nás rovnaký strach? Možno si anjeli užívajú nebeské prostredie, možno sa všetci čerti v pekle zišli, aby sledovali novú reality show s názvom "Koniec sveta". Možno pán Boh prišiel o svoju všemohúcosť a možno len každý s tých 6 a pol miliardy ľudí spraví každý deň aspoň jedno zlé rozhodnutie.
"Silu, odvahu a vieru získavaš pri každej skúsenosti, pre ktorej sa zastavíš so strachom v očiach." Veru, nemôžem s Eleanor Rooseveltovou nesúhlasiť. Často je to hrozne ťažké a zraňujúce, ale neexistuje nič, čo by k nám prehováralo mocnejšie, ako vlastná bolesť.

Autorka textu. Lenka Havassyová , 17r., študentka gymnázia v Košiciach


(Blog Prvý pokus je určený novým autorom, ktorí chcú uverejniť len jeden článok, alebo sa chcú podľa reakcií naň rozhodnúť, či písať pravidelne.)