Bol to jeden z tých voľných víkendov kedy som sa vybrala len tak nakuknúť do práce. Nie, nie som workoholik, alebo sa k takejto skupine ľudí aspoň zatiaľ neradímJ Už z diaľky som počula štekot psa, jasne som vedela, že je to Bak, belgický ovčiak, ktorý budovu stráži. Keď som prišla pred budovu, Bak sedel pri plote pozeral sa von a jeho štekanie prechádzalo až do skučania. Ja som však pred budovou nikoho ani nič nevidela a tak som sa snažila Baka ukludniť. „Ale Baky, veď tu nikto nie je, čo sa ti nepáči, hm?" Vravela som mu. Baky ale neprestal a tak mi nedalo, vyšla som znova naspäť pred budovu a dobre som urobila, že nevyhrala moja lenivosť a predsa som išlaJ
Sedelo tam malé čierne psíča. Uzimenú, roztrasené.. Automaticky som ho vzala do rúk, odniesla dnu, dala mu najesť, napiť. Miley (meno, ktoré hneď dostala) bola vďačná. Občas mám pocit, že túto vlastnosť viac prejavujú zvieratá ako ľudia... Poskakovala po budove, tešila sa. Ako som si ju tak obzerala, zistila som, že vyzerá celkom dobre nato aby sa dlhšie túlala po vonku, nebola ani špinavá ani dobitá. Bola len hladná. Začala som pátrať po okolí či sa náhodou niekomu nestratila malá čierna fenka, ale pri pátraní som zistila, že je viac ľudí, ktorí psíkov našli ako ľudí, ktorí by psíka hľadali.
Zamýšľala som sa čim to asi je. Je obdobie po Vianociach, iste sú to všetko vianočné darčeky, vyhodené vianočné darčeky, napadlo mi. Veď tú vetu „oci ja chcem pod stromček psíka" určite veľa ľudí pozná veľmi dobre. Psík sa pod vianočným stromčekom objaví, ľudia sa pohrajú, ale po pár dňoch prídu nato, že mať živého tvora nie je len o tom keď chcem zahrám sa a potom odložím. Pes je zviera, živé stvorenie, o ktoré sa treba starať dennodenne a nie len keď sa nám zachce. Nestálo by zato lepšie si premyslieť či sme schopní venovať mu toľko času koľko potrebuje a možno tým ušetriť pár takýchto nešťastných malých tvorov vyhodených na ulici len preto, lebo sme ľahostajní? Ja myslím že áno.
A prečo som v úvode spomenula milý nemilý zážitok? Prečo nemilý to vieme všetci, ale prečo milý? Pretože malá čierna fenka mala to šťastie. I keď som pre ňu náhradný domov nenašla, ale má čo piť, jesť a má sa s kým pohrať. Máme ju totiž stále u nás v práci.
autorka: Eva Brodzianska
