Nuž, nebolo to až také jednoduché. Ani nie tak pre mňa, ako pre úradníkov miestneho úradu. Samozrejme, že nestačí to, že som matka svojej mimo trvalého bydliska študujúcej dcéry či syna. Samozrejme, že k tomu treba mať nimi podpísané splnomocnenie. To mi, ako ináč, musia poslať alebo inak doručiť, alebo... Alebo si ho jednoducho vyrobím. Aj priamo na miestnom úrade. Je tu ešte ďalší spôsob získania vlastného voličského preukazu. Moje dietky by napísali na miestny úrad žiadosť a ten by im, samozrejme s nejakými nákladmi na prácu, balné a poštovné, voličský preukaz poslal. Lepší prípad - stačí aj elektronická žiadosť. Pravda tam, kde už majú počítače a dopracovali sa aj k internetu. Možno by ste sa divili, koľko obecných úradov by sa prihlásilo, že toto veru nie je vôbec jednoduchý prostriedok komunikácie ešte pre mnoho našich oblastí.
Proti môjmu splnomocneniu pani úradnička neprotestovala - ušetrila som jej prácu a úrady náklady na poštovné. Práve naopak - ona mala inštrukcie, aby robila tak, aby boli všetci spokojní. V zákone č. 46/1999 o spôsobe voľby prezidenta SR sa na margo voličských preukazov píše len toto: Oprávnenému voličovi, ktorý nebude môcť voliť vo volebnom okrsku, v ktorom je zapísaný do zoznamu oprávnených voličov, vydá obec po vyhlásení voľby na jeho žiadosť voličský preukaz a zo zoznamu oprávnených voličov ho vyčiarkne. Vyčiarknutie platí iba na čas vykonania voľby prostredníctvom voličského preukazu.
Manuál, ako sa celý tento zákonný proces zrealizuje, mal ten môj úrad vypracovaný vlastný. Hru na splnomocnenie považujem za absolútne zbytočnú. Ak mi aj preukaz vydajú, voliť predsa môžem ísť len s platným občianskym preukazom. To iste platí aj pre tých, ktorým som ten preukaz vyzdvihla. Nikto iný s nim voliť ísť nemôže a nikto nemôže ísť voliť ani bez občianskeho preukazu. Vďaka bohu, naša pani úradnička bola rozumne uvažujúca žena, ktorá si o /ne/dokonalosti prezidentského volebného zákona myslí svoje /zhruba to isté, čo ja/ a o vyhláseniach členov Ústrednej volebnej komisie tiež. Hovorí, že „s voličmi sa mordujú tí najnižší úradníci. Tí z ústrednej komisie tiež chcú v očiach verejnosti vyzerať čo najlepšie." Presne tak, ako kandidáti na prezidenta.
Tí hovoria o tom, že súčasný zákon je zlý. Pre nich, lebo obmedzuje predvolebnú kampaň na dva týždne prd voľbami, čo je podľa nich málo na to, aby nás presvedčili o svojich kvalitách. No, niektorí nás o svojich nekvalitách presviedčajú už tak dlho, že tie dva týždne nás už v ich prospech nezlomia. Aniektorým sú dva týždne na to, aby sa zhovadili až dosť. A tak hovoria o tom, že hneď po voľbách budú iniciovať zmenu tohto zákona. Primárna príčina zmeny sa však týka kandidátov, nie voličov. Nuž neviem, ja by som sa skôr dala presvedčiť zámerom /nie sľubom/, že „budeme iniciovať zmenu zákona tak, aby s voľbami nemali problémy ľudia, ktorí nežijú v mieste svojho trvalého bydliska." Ponúkam im niekoľko argumentov /do tej krátkej predvolebnej kampane/:
„Som rád, že mám prácu aj 400 km mimo domu a smenu kvôli voľbám nevynechám, dovolenku si nevyberiem, lebo za mnou je mnoho takých, ktorí v pohode oželejú svoju občiansku povinnosť a radšej pôjdu do práce."
„Študujem a náklady na cestu sú pre mňa náklady."
„Pracujem v zahraničí, chcem sa raz vrátiť domov a rád by som dal hlas svojmu kandidátovi, aby som sa naozaj chcel vrátiť domov, ale za hranicami sa slovenský prezident voliť nedá."
autorka: PhDr. Anna Pančurová
