Nútiť slušných ľudí účastniť sa nimi zinscenovanej frašky. Nie som odporca aniprívrženec žiadneho režimu po roku 1989, každý mal svoje plusy aj mínusy,záleží len na pomere tých plusov a mínusov. Nebol som pred rokom 1989 a ani po ňom nie somčlenom ani sympatizantom žiadnej politickej stany na Slovensku (podľa hesla môjhootca, oficiálneho nepriateľa socialistického štátu v evidencii ÚPN, že„politika je len pánske huncútstvo"). Nebol som ani žiadnym disidentom, akokonštatujem vo svojej už rozpísanej knihe, a teda som nerozvracal KSČ anizvnútra ani zvonku (ako sa vyjadrilo to množstvo „pseudodisidentov" po roku1989). Ja som nejako držal hubu a krok a žil svoj schizofrenický život (domakritika socializmu, vonku dvíhanie rúk na verejných schôdzach ROH a KSČ). Prečoto spomínam? Lebo ma zamrazilo, keď mi pri príležitosti výberového konaniav dole opísanej inštitúcii v hlave skrsla spomienka na tzv.nomenklatúrne kádre. Odborníkov „na všetko", avšak teraz v novodobomvydaní. Akýsi pohrobkovia týchto čias, ktorí preniesli spôsoby súdruhov dosúčasnosti. Keď ich bude ich strana potrebovať „hasiť" problémyv zdravotníctve, tak tam nastúpia „riešiť" problémy. Ak strana zavolá dostrojárenstva, nepovedia jej nie. A zaujmú znovu pozíciu s vervou a chuťousebe vlastnou (asi chuťou po peniazoch a nových dobrodružstvách Barona Prášila).
Vrátim sa po krátkom úvode k tomu, čo chcem opísať. Ato nastavenie parametrov výberového konania „podľa pána Fica", presnejšie ichnastavenie podľa „odsunutého" bývalého tieňového ministra strany SMER. A užvieme o akú inštitúciu vo verejnej správe ide. Ide o rozdeľovanie funkcií voverejnej správe podľa farby straníckeho trička. Nie podľa odbornosti. Bohužiaľ.Taká je pravda. Potvrdia to aj moje fakty, ktoré som nadobudol „v priamomprenose". Moderne v dnešnej terminológii povedané „lajfka", taký ozaj„malí Mojsejovci", len odetí v bielych košeliach na trochusofistikovanejšej úrovni. Netvrdím však, že o všetkom vie aj exekutíva resp.„stranícka verchuška", ale nech si čitateľ urobí názor sám podľa uvedenýchfaktov. Môj názor je, že vie, „verchuška" sama vytvára tieto podmienky,akceptuje ich a nastavuje ich prostredníctvom svojich reprezentantov. A idepritom o podvod za peniaze nás daňových poplatníkov na pôde inštitúcie, ktoráich má spravovať a dbať na dodržanie zákonov pri ich vyrubovaní, výbere akontrole. Je to podobný prípad, keď sudca ako strážca zákona sám nedodržiavazákon. Tie parametre sú nastavené tak, aby sa bežný občan nedostal „ani kukľučke na dverách" tých inštitúcii, kde sa rozhodol vládnuť „ich majestát".Tam, kde sa má vykonávať odborná činnosť v prospech občana, spravovaťmiliardové hodnoty, bude v riadiacej sfére vládnuť „amaterizmus",stranícka poslušnosť a lojalita. A prideľujú sa dobre platené „teplémiestečka". Títo ľudia majú ambíciupripisovať si úspechy dobre naštartovanej ekonomiky v tomto „svojom"volebnom období na „svojich" samým sebe pridelených a dobre platených pozíciachv týchto inštitúciach. Zdôrazňujem, v riadiacej sfére, pretože viem, žev štátnom a verejnom sektore pracuje nespočetné množstvo skutočných odborníkovna výkonných miestach, ktorí si aj napriek „ľubovoľnému politicky nominovanémuvedeniu" (bolo tak aj za vlády Mikiho, ale určite v menšej miere)vykonávajú svoju robotu svedomito a na profesionálnej úrovni. A tak užnasleduje chronológia a popis faktov.
Výberové konanie pozostáva z troch častí -psychologických testov, odborného testu a pohovoru pred výberovou komisiou. Čosa týka prvej časti, len podotknem, že psychológia je mojim súkromným koníčkom,a tak môj názor (subjektívny) je, že testy neboli vhodne zvolené pre danúúroveň riadenia. Boli však zaujímavé, prístup profesionálny a ľudský. Aprichádzam k neuralgickému bodu výberového konania. Písomný odborný test.Zostavený z otázok daňovej správy, na ktoré nevie spamäti odpoveď ani odbornýreferent, avšak v zákone si ich vie nájsť hociktorý lepšie zdatný „amatér- daňovník" (rôzne limity druhov daní vyberaných špeciálnym spôsobom, či otázkyo úzko špecializovaných informačných systémoch používaných v daňovejspráve v súčasnosti). Ide o úzko špecializovaný okruh otázok, ktoré nemôžepoznať človek, neznalý prostredia v tejto inštitúcii. Nič o organizáciiprojektov, procesnom riadení, funkcionalite daňovej správy a pod., čo by sažiadalo vedieť pre danú obsadzovanú pozíciu. Na záver „pikoška". Test pozostávalz 30 otázok a na každú otázku bolo možné vybrať z troch odpovedí. Tentotest prečítal a vyplnil tabuľku s odpoveďami „vopred vybraný uchádzač" zacca. dve minúty. Dobre čítate. Dve minúty. Dotyčná osoba teda spotrebovalav priemere na jednu otázku 4 sekundy (slovom štyri sekundy). Prečítať,uvážiť a vpísať do hárku správnu odpoveď. V jeho prípade len vpísaniesprávnych odpovedí a ešte raz ich kontrola, či sa dostali správne a), b) a c)odpovede k správnym číslam otázok. Hmmm. Aké jednoduché. Ale pozorovateľovizvonka sa takáto úroveň vedomostí v tejto problematike musí zdať geniálnaa nad „takýmito vedomosťami" daného uchádzača mi „bohom nevyvolení" len môžemeuznanlivo a závistlivo kývať hlavou a čumieť. No čo. Použijem citát: „Komu nenízhuru dáno, v apatiéke nekúpi". Zostal som zhrozený z takéhozostavenia testov a zdesený k otvorenému nakamuflovaniu taktozorganizovaného výberového konania. O vedomostiach členov výberovej komisienemôžem povedať nič, nakoľko filter je nastavený tak, že „nepovolaní" ľudia sak nim ani nedostanú. Prečo? Nuž tu sa ukázala genialita strojcov tejtokamufláže. Ústny pohovor môže absolvovať len „úspešný absolvent odbornéhotestu". Krátke zhrnutie. Nejde teda o pokrytie funkcionality v daňovejspráve podľa popisu najnovších metód biznis procesnej analýzy, ale o politicképokrytie funkcie v daňovej správe „podľa pána Fica". Škoda bolo draťpneumatiky a škoda bolo benzínu. Ale som bohatší o ďalšiu skúsenosť. Skúsenosťs neokrôchanou a po funkciách bažiacou súčasnou vládnou garnitúrou. A nazáver trochu parafrázy. Názov tejto strany je potrebné podľa môjhosubjektívneho a čisto laického pohľadu doplniť. Strana SMER - VPRED (alebovynecháme V a E?) a s povolebným heslom: „Ni šag nazad, tavarišči !Nas nedostanut !". Len akýsi nezbedník (žeby Vlado ?), či škriatok politický imdal magnet pod strelku kompasu a oni sú akosi divne otočení (žeby čelomk masám ?). A rozmýšľajú, kam sa vlastne nedostanú (chybou prekladuz ruštiny a žeby ani nevedeli kam sa majú dostať ?). Ale to vedia, predsana dobre platenú stoličku, a to všetko pre blaho ľudí (mňa nevynímajúc)postavení v šíkoch ktorýmsi smerom s cieľom neznámo kam. Nuž aj to jezistenie. Nie príjemné, ale poučné.
Autor: R.K.
