Zašielsom k nim a rozhovor som začal otázkou, koľko by som zaplatil, ak by somprihlásil moje auto ako ich nový klient. Odpoveď = 4 392 Sk. Bez toho, že by omne hocičo vedeli. Tak som zrušil zmluvu. Podpísal tú istú zmluvu u tej istejpoisťovne, o 1 600 korún lacnejšiu.
Možnoto je normálne trhové správanie. Asi je naozaj pravda, že noví zákazníci saťažšie hľadajú ako udržiavajú. Súhlasím s tým, že mám voľbu a zmluva jeprejavom súhlasu oboch zmluvných strán. Ale chýba mi odpoveď na otázku: „Kdev tom celom je úcta k človeku?". Nechcem žiť v spoločnosti, kdesa takýto vzťah k ľuďom chápe ako bežný. Pre mňa to nie je „bystrosť,umenie v tom plávať ...". To je strata energie a času.
Nechcemdostávať listy plné úsmevu a hádzať ich hneď do koša, lebo viem, že súpokrytecké. Chcem byť informovaný zrozumiteľne a jednoducho. Aby som nežilv ilúzii voľby, ale možnosti voľby sú predostreté tak zapletene, že nemámsíl ani chuť sa tomu venovať. Aby som nemusel vysvetľovať rodičom, aký si majúzvoliť telefónny paušál, pretože nerozumejú ponuke.
V súčasnomvoľnom trhovom hospodárstve nemôžem diktovať, ako sa má obchodník správať. Alemôžem ovplyvňovať to, čo dostávam ako voľbu. A keď nemám z čoho vyberať, takaspoň mám možnosť prejaviť názor.
autor: MartinMôťovský
