V čase totáča sme si všetcimysleli, že reklama je tu pre nás, aby nám uľahčila život a pomohla námzorientovať sa vo výrobkoch, ktoré aj tak nikdy neboli k dostaniu. Že zavštetkým sú peniaze a nie malé, o tom sa voľakedy mlčalo. Až neskôrsom pochopila, že reklama je biznis nad biznisom a točí sa v nej takmoc a sila, ako aj nevedomosť, hlúposť a naivita, ktorí jej čo lentrochu uveria. A keď si nový produkt ponúkaný širokomediálnou reklamouzakúpi len zlomok z nás a iba raz, aj tak sa im výdavky na reklamudaného produktu vrátia. A že sa u mnohých zároveň vyvíja ajzávislosť, to si už prizná málokto a to až vtedy, keď reklama pomalyzabíja.
Kým sa stretávame s reklamou, tedaponukou a sme ešte pri rozume, máme vždy dostatok síl brániť sa jej.A to tým spôsobom, že danú ponuku ignorujeme. Lenže... Človek jeovplyvniteľný a veľa je nás takých, ktorí podľahnú. Lákavej ponuke, žepráve ten a ten výrobok, tá a tá spoločnosť nás privediek pocitu pohody a šťastia. A že mnohí na to nemáme, že ľudiačasto precenia svoje finančné možnosti, to už potom nikoho nezaujíma. Človek,ako jedinec, je zaujímavý iba dovtedy, kým danej ponuke nepodľahne.
Nebudem sa venovať otázkam výslovneklamlivej či neetickej reklamy. To je už právo každého dotknutého jedincaa naviac existuje Rada pre reklamu, ktorá má právo zvážiť dané pripomienkya v prípade opodstatnosti danú reklamu stiahnuť. To je tak vec zákonaako aj etiky.
Mne ide o čosi iné. Reklama akoneodmysliteľná súčasť života každého z nás, ohrozuje ľudí každého veku,spoločenského postavenia a výšky IQ. Doslova sa vtiera do nášho života,prenasleduje nás a mnohých zbavuje rozumu. Inak to nejde nazvať, lebočlovek, ktorý celé roky žil spokojný sám so sebou v prostredí, do ktoréhoho život „pasoval", odrazu má pocit, že nežije správne, že musí svoj životmeniť. Všetko, čo má okolo seba, sa mu odrazu zdá zastaralé, nehodné jeho jaa začína doslova „blbnúť". V zajatí myšlienok, že je potrebné zmeniťsvoje prostredie, meniť nábytok a doslova všetko zariadenie, lebo inakklesne jeho hodnota v očiach tých druhých, koná. Ak je solventný, nie jeproblém. Kúpou nových vecí pomáha živit nielen celý rad podnikateľovz rôznych sfér, ale hlavne sám prispieva životu na ten veľký podvoda nezmysel, ktorým reklama určite je.
Prečo nevyužiť možnosť zakúpiť sinové veci tzv. vysokej kvality, ktoré sú odrazu lacnejšie a v tzv.akcii výjdu o polovicu menej? Ale, k novému nábytku treba aj novúsedačku a nový televízor, hifi zariadenie, domáce kino a celý radiných doplnkov. Nehovoriac o tom, že kým splatíme úver na tento náš nákup,všetko je už opäť zastaralé, pre iných bezcenné. Dnes je už súčasťou životatakmer každej rodiny počítač a tých znalostichtivých aj internet. Je tov poriadku a schvaľujem to, kým to človek potrebujea predovšetkým má na to. Ale kto by si priznal medzi kolegami, že ja na tonemám, ev. ja to nepotrebujem. A keď sú v rodine deti, je tosamozrejmosť. Čo sa týka mobilných telefónov, dnes ho nevlastní iba ten, kto hoodmieta. Rôzne druhy mobilov, rôznych cenových relácií v rámcinepreberných možností paušálov, tiež odkrajujú mnohým ľuďom riadny kus chleba.Ale kto chce byť dnes in, telefón jednoducho musí mať a možno práve vďakaneutíchajúcej reklame je ten a ten mobil cool a najsamlepší. Lenžeani ten náš, ktorý je dnes NAJ, takým dlho nebude a o nejaký čas savymení za iný, dokonalejší. Čo na tom, že by poslúžil ešte nejaký ten rok, ev.že už ani pri tomto modeli nezvládame, či nevyužívame všetky jeho funkcie?
Nie, nie je možné vymenovať všetkyoblasti, kde by reklama nezasahovala do myslenia človeka. Skôr si myslím, žetakáto oblasť dnes už ani neexistuje. A ako má jej potom človek odolávať,keď ho osloví skôr, ako si prečíta dané noviny, ako si prezrie svoj obľúbenýprogram v TV, či vypočuje nejakú tú reláciu v rozhlase. Stanoviskomédií, že v dnešných časoch ich živí práve reklama a bez nej by samohli zbaliť a z mediálneho trhu odísť, je síce pravdivé, alenepochopiteľné.
Konštatujem teda, že náš človek slovenský,ev. človek európsky (ďalej vymenúvať nebudem) je v priamom zajatí,rukojemníkom reklamy a žiaľ, nemá na výber. Neexistuje niečo, čo by muprišlo na pomoc a čo by ho z jej nadvlády oslobodilo. V dnešnejdobe je pod vplyvom reklamy už v prenatálnom veku a reklama mav podrúči človeka aj v čase jeho skonu. Bohužiaľ!!!
Žalujem reklamu, hoci by som mala žalovaťprostriedky, ktorými sa k človeku reklama dostane. Nie, žalujem reklamu,že samotnou jej existenciou spôsobuje u ľudí závislosť ako iné druhyzávislostí. Žalujem reklamu, že rozbíja rodiny, okráda ľudí o pokoja šťastie, deti o milujúcich rodičov, že v nejednom prípadevyniesla nad človekom rozsudok smrti.
Ako to inak nazvať, keď dennodennenespočetne mnoho spoločností ponúka ľuďom neuveriteľné pôžičky? Prijednotlivých reklamných šotoch má človek pocit, že ho tá finančná spoločnosťpriam prosí, aby si zapožičal práve u nich, lebo oni sú najvýhodnejší.Dokonca sa mi niekedy zdá, ako keby im tú pôžičku človek nemusel ani splácať,že ju budú splácať oni za neho. Viem, je to stratégia reklamy, čo najviacpoblázniť človeku hlavu a zbaviť ho racionálneho myslenia. Ale tiespoločnosti, ktoré sa ani len nesnažia u svojho klienta preveriť si jehobonitu, tými najsammožnejšími drobnými písmenami v zmluve, sa muvyhrážajú, že ak nebude mať z čoho splácať, oni naprázdno určite nevýjdu.Miesto poučenia, čo sa stane, ak takáto situácia nastane, klient od nich akodarček dostane malú pozornosť, ktorá ho má zastaviť klásť nepríjemné otázky.A keď sa len predsa ktosi odváži opýtať sa, ich odpoveďou býva zväčša - tobudeme riešiť potom. A človek odchádza spokojný, že mu ktosi prejavil úctui poďakoval za ochotu stať sa jeho klientom. Lenže... nie je to javojedinelý, že človek, práve pod vplyvom, resp. v područí reklamy chce maťstále viac a viac a odrazu zistí, že je v svrabe. Že prešviholsvoje možnosti a nieto ako splácať. A začína sa to odznova. Znovupôžička, predsa omnoho výhodnejšia ako tie predchádzajúce, resp. ktorou sazníži časť dlhu voči iným spoločnostiam a mašinéria pokračuje. Človek sazamotá a jednoducho z daného kolotoča už nejde vystúpiť. Dlhy, dlhy,dlhy a neschopnosť ich splácať. A potom? Exekútor, zrážkyz platu, v tom krajnom prípade predaj daných vecí pod cenu a nerazholý byt. Poznám rodiny, ktoré v snahe predísť exekúcii rozpredali všetkookrem postelí a bielizne. Bohužiaľ, to je skoro vždy málo a tak čitak dôjde k exekúcii. I voči nej majú ľudia svoju zbraň. Jednoduchoprestanú chodiť do roboty a nieto čo strhávať. Že dlhy voči týmtospoločnostiam rastú geometrickým radom a do horibilných súm, to týchtoľudí jednoducho prestane zaujímať.
Rodiny sa neraz rozpadnú, lebonieto z čoho živiť deti, manželia žiadajú o rozvod, menia byty zamenšie, čím sa zhoršuje kvalita ich života a ...
Celkom konkrétne. V mojej blízkostisa rozhodli navždy odísť z pomedzi nás dvaja mladí krásni a múdriľudia. Jednoducho boli na dne, zadĺžení až nad hlavu a dlžoby či strachz budúcnosti im zatemnil rozum. Spáchali samovraždu. V jednom prípadeprišli tri deti o otca a v tom druhom matka o syna. Alev oboch prípadoch prišli rôzne finančné spoločnosti o svoje peniaze,tie pôvodné i tie navýšené o nekresťanské úroky či poplatky.
Neviem, akým spôsobom sa potom likvidujúdané dlhy. Jednoducho v týchto dvoch prípadoch sú určite nedobytnéa dané spoločnosti budú musieť na týchto veriteľov zabudnúť.Nič po nichnezostalo, čo by bolo možné predať či zdediť.
Čo už? Ani moje spomienky, ani tentopríspevok už nevrátia život týmto dvom mladým mužom. Keby to bolo možnézvrátiť, určite ani jeden z nich by sa už nikdy nedal ovplyvniť slovkomvýhodný nákup, výhodné pôžičky. Žiaľ, nejde to vziať späť. A prečo takkonali? Boli mladí, i keď to tak nevyzerá aj primerane múdri a naúrovni. Ale chceli prekročiť sami seba a byť o čosi vyššie. Vraj jeto prirodzené a ľudské - neustále sa vyvíjať a rásť. Bohužiaľ,nezvládli to. Vraj si boli na príčine iba oni sami, nikto iný. Neverím.V tom prvom prípade sa otec snažil dať svojim trom deťom len to, čodennodenne vídali v televízii, od rôznych druhov športových potrieb až pozdravú výživu, či výhodne lastminute dovolenku. U toho druhého to bolasnaha, napriek svojmu zdravotnému handikapu byť rovnako dobrý, ako tí, ktorímajú miesto invalidného dôchodku fixný plat a nie malý.
A na začiatku to bola iba nezáväznádebata o tom, ktorý mobil má najviac výhod a či je výhodnejší notbookoproti klasickému PC. Všetko sa skončilo nekrológom a ešte aj v časepohrebu, teda najťažších chvíľ v živote ich príbuzných, ich prenasledovalareklama. Tá, ktorá v týchto prípadoch doslova zabíjala.
Tragédiou je však pokračovanietýchto nie práve najšťastnejších príbehov a to preto, že dennodenneprichádzam do styku s ľuďmi, ktorí majú rovnaké problémy. V nejdenomprípade odišli od nich manželky, preto, lebo už nepracujú a manželkarozvodom získala nárok aspoň na sociálne príspevky pre seba a svoje deti. V mnohýchprípadoch sa u zadĺžených ľudí u ktorých je exekúcia pravidlom strácamotivácia byť zamestnaní a nejeden bezdomovec takto začínal. A pritomvôbec nemusí ísť o ľudí, tzv. prímitívnych, bez vzdelania, či nejakých asociálov. Veďtakým by nikto pôžičku nedal. Boli takí, ako my všetci ostatní. Žiaľ, boli.
Všetci prívrženci reklamy a tí,ktorých reklama živí, mi určite budú protirečiť. Že to nie reklama, alechamtivosť a nerozumné zmýšlanie človeka zabilo. Určite je spôsob, akoreklamu ignorovať, ako jej nepodľahnúť, odolať. Ale to v tom prípademusíte nosiť v kabelke minimálne štvorročný fungujúci mobil, neznačkovúkozmetiku a o prehrávači MP3 na krku môžete akurát tak snívať.
Dnešná doba človeka bez auta,zvyčajne financovaného na lízing, bez bytu kúpeného na výhodný hypotekárnyúver, ktorý sa stravuje vo vychytených reštauráciach a oblieka výlučne dosuper značkového ohozu, už neakceptuje. Taký človek naozaj má malú šancu uspieťv zamestnaní bez ohľadu na to, aké ma danosti. Nehovoriac o kolektíveľudí, ktorí sami seba považujú za čosi extra, tí vás medzi seba ani nepustia.
A častokrát naozaj rozhodujeiba značka auta, v ktorom sa vozíte, ev. banka, kde máte odložené svojenemalé úspory. Ak sú vaši známi zároveň aj reklamní agenti tohoktoréhoproduktu, kým im nepodľahnete, nemôžete s nimi spolu existovať. Takžereklama ničí aj obyčajné ľudské vzťahy, priateľstva či príbuzenské prepojenie.
Pre toto všetko žalujem reklamua vynášam nad ňou daný rozsudok. Nech prejde do ilegality a nechnechá normálnych ľudí normálne žiť.
Autor: Eva Fulajtárová
