Vošiel do izby. ,,Prosím ťa, nezľakni sa. Zbili ma." Vystrelila som na posteli a aj bez okuliarov som videla, že toto nie je sranda. Po noci na pohotovosti mu nebolo moc do reči. Vytiahla som z neho aspoň niečo. Boli s chalanmi v podniku, ktorý poznajú niekoľko rokov, v Ivánke pri Dunaji. Išiel von... Zatiahli ho preč, bili, kopali do hlavy... Keď sa nevracal dnu, chalani ho išli hľadať... Odviezli ho na pohotovosť.
Nemá dôvod mi klamať a ja nemám dôvod mu neveriť. Vždy som vedela pravdu, aj keď ju nevedeli rodičia. Svojho brata si poznám, v živote by nevyprovokoval bitku.
Samozrejme, dohru to bude mať na polícii. No ako každý ponížený chalan aj u neho sa dostáva na povrch chuť na pomstu. Odhovorím ho, ale viem, že ostatní kamaráti to tak nenechajú. Jedno násilie plodí ďalšie.
Nechápem. Prečo? Boli opití? Riešia si svoje komplexy bitkami? V ich konaní nevidím žiadny zmysel. Z pasie dobiť mladého chalana. A keď už adrenalínové športy, prečo boli takí hrdinovia, že sa proti jednému postavili ôsmi? Nechcem si predstaviť, čo v tých momentoch prežíval človek, ktorý znamená polovicu môjho sveta. A neviem si predstaviť ako sa budem tváriť, keď ich niekedy stretnem. Vhodilo to do mňa iskru nenávisti a bojím sa, či neprerastie do nenávisti aj voči všetkým, ktorých stretnem potulovať sa v noci.
Ešte jedna vec ma desí. Vedela som, že sa niečo stane. Klasický piatkový deň, brat bol vonku s kolegami a volal domov, že odtiaľ ide rovno za kamošmi. Vtedy sa mi obrátila nálada, nevedela som sa na nič sústrediť. Išla som do jeho izby, do tretej čučala na telku a zaspala v jeho posteli.
Viete aké to je, prať z trička bratovu krv? Viete aké to je, predstaviť si, čo horšie sa mohlo stať? Viete aké to je, sľúbiť mu, že rodičom budem do telefónu hovoriť, že je všetko ok? Kvôli ľudskej blbosti sa pozerám do ubolenej tváre, ktorá nie je jeho. Tvár, ktorá sa tešila na pohodový víkend a teraz mi uhýba pohľadom.
P.S.: Účelom článku nebolo brnkať na city, iba ukázať, čo sa okolo nás deje, a potrebovala som sa vypísať z pocitov.
autorka: M. V.
