Jedná sa teda o vozeň typu Bmee ČD, v obvyklom zeleno-šedom nátere, ktorý každý deň vychádza z Budapešti na vlaku EN476 Metropol (Budapešť - Bratislava - Brno - Praha Holešovice - Berlín), aby z neho bol vždy o polnoci vyvesený v Břeclavi a prepojený do vlaku R470 Amicus (Břeclav - Otrokovice - Olomouc - Praha hl.n., v lete až z Budapešti), na ktorom sa potom povezie do Prahy. A v čom je teda ten jeho problém? V tom, že končí práve v Prahe. Pretože cez Prahu prechádza aj samotný kmeňový Metropol.
Takto vyzerá vozeň č. 374 (zdroj: www.vagonweb.cz)
Cestujúcich môžeme vo vzťahu k vozňu 374 rozdeliť na 3 skupiny. Tí čo v ňom cestovali no nemali cestovať, tí čo v ňom mali cestovať no necestovali a tí ostatní. Poslednú skupinu vynecháme, keďže im v zásade žiadne problémy nespôsobil. Tie prvé dve skupiny to už budú mať veselšie.
Do prvej skupiny sa poľahky dostane ktokoľvek, kto nastupuje do vlaku EN476 medzi Budapešťou a Kútami. Súprava Metropolu je až do Břeclavi veľmi dlhá, máva až 14 vozňov, z čoho len 3 sú na sedenie (ostatne je to EuroNight a v EuroNighte sa má primárne chrápať v lehátku či lôžku). Do Berlína, do Varšavy a vozeň 374 do Prahy. Kým prvé dva sú zaradené takmer na samom konci, vozeň 374 je zaradený zasa na začiatku, ako tretí za rušnom. Pýtate sa prečo? Odpoveď je jednoduchá:
Vozne sú zoradené tak, aby sa dala súprava jednoducho rozdeliť. V noci cestuje málo ľudí, takže sa všetci pomestia do jediného vlaku. No všetci by najradšej spali a tak chcú cestovať bez prestupov. V súprave tak takmer každý vozeň ide odinakiaľ a ide inam. Po príchode vlaku do Břeclavi sa začne odohrávať veľké divadlo (žiaľbohu cestujúcim väčšinou skryté): Z krátko predtým na prvé nástupište príchodzieho R202 Chopin do Varšavy vyvesiť rakúsku mašinu a prvé 4 vozne prechádzajúce na Metropol a odviezť do prednádražia. Mašinu odpojiť a na slepú koľaj. Zo slepej koľaje mašina čo bude pokračovať s Metropolom na tieto vozne. Z Metropolu vyvesiť prvých 9 vozňov (vrátane vozňa 374, z celej 14 vozňovej súpravy čo prišla z Bratislavy pôjdu do Berlína len 3 vozne) a taktiež do prednádražia. Z konca Chopina vyvesiť posunovacím rušňom jeden vozeň a pristaviť na koľaj vedľa Metropolu. Potom záloha zobrať posledný vozeň z Metropolu a pripojiť ho k nemu. Na prednádraží mašinu vytiahnutú s vagónmi od Metropolu odpojiť a tiež na slepú koľaj. Na začiatok zo slepej koľaje mašina pre Amicus, vyvesiť z toho prvé tri vozne (vrátane 374), vytiahnuť dopredu do nákladnej stanice. Medzitým vozne zo Chopina zatlačiť na zvyšok súpravy Metropolu. Vyvesené 3 vozne pre Amicus (aj s 374) aj s mašinou zatlačiť na koľaj kde stoja tie dva vozne poodvesované z koncov Metropolu a Chopina. Napokon pomedzi to na vozne čo zostali z Metropolu v prednádraží privesiť mašinu čo povezie Chopin a zatlačiť to na prvé nástupište na súpravu Chopina z Viedne. Časový limit: 30 minút. Do toho ešte papiere, skúška bŕzd, zamávať baterkou a v poradí Metropol, Chopin a hodinu na to Amicus rýchlo preč. Že ste sa v tom zamotali? Nevadí! Posunovači s výpravcom sa v tom nezamotajú, na to vezmite jed. Podstatné je, že Vy sedíte v tom správnom vozni!
A tu je kameň úrazu. Väčšina cestujúcich ani len netuší, že by sa vozeň mohol niekde odpájať či dokonca ísť do Prahy inak ako cez Brno. Tabuľka s presnou trasou vlaku vo výške očí na dverách im zjavne nestačí. Ani hlásenie „první tři vozy do stanice Praha hl.n. přes Olomouc budou z vlaku odvěšeny a přepojeny do rychlíku 470 Amicus". Takže ich poslednou záchranou je sprievodca, ktorý by sa tam teoreticky mal dostať a povedať im to. Lenže chyba lávky. Tým, že sa sprievodcovia striedajú v Kútoch, a nie v Břeclavi sa môže rýchlo stať, že sa tam sprievodca nedostane. Sprievodcovia majú svoj oddiel vo vozni do Berlína, kam si musia ísť zložiť veci a kde musia cestou prichystať podklady na papierovanie v Břeclavi. Ten je vzadu a ak sa nedá prejsť cez lôžkové vozne (prechody sú často zamknuté, aby do vozňov neprenikali rôzne obohatenia sa chtivé živly), často sa dopredu do vozňa 374 nedostanú. A ak si to cestujúci nevšimne kým vozne odpoja, je zle. Najmä pri meškaniach sa vyššie spomenuté úkony rôzne optimalizujú a môže sa stať, že kým vozne pre Amicus dotlačia z prednádražia znova na nástupište, bude už Metropol preč. Vtedy treba urýchlene za posunovačom, ten už to zariadi tak aby ste to stihli.
Aj tento človek cestoval vozňom 374 aj keď nemal ...
Toľko prvá skupina. Druhá skupina je menšia, no zaujímavejšia. Tu už často majú svoj podiel aj zamestnanci Bratislavskej hlavnej stanice. Metropol do Berlína prechádza Prahou o pol štvrtej nad ránom. A nezájde na hlavné, prechádza len cez Holešovice. Pýtate sa, čo tam budete robiť? Veď ešte ani metro nejazdí. Tak hľadáte niečo zaujímavejšie. Poprípade cestujete niekam cestou, kde Metropol síce ide no nezastavuje (a Amicus tam zastavuje). Pokladníčka Vám nájde vozeň, ktorý síce vychádza z Bratislavy s Metropolom, no do Prahy prichádza až o šiestej ráno. Ten vozeň má číslo 374 (áno, je to on). Vypýtate si lístok, poprípade aj miestenku a idete k vlaku. Lenže pokladníčky v Bratislave sú zvyknuté na to, že všetky lístky do Prahy sa vydávajú cez Brno. A tak Vám pokladníčka (ak sa dobre nepozrie či nevie poriadne narábať s rezervačným systémom) veselo predá lístok cez Brno aj keď vozeň ide cez Olomouc. A to, že ten vozeň ide cez Olomouc nie je priamo na stanici nikde moc výrazne vycapené (ale je). Tak idete k vlaku, vyjdete von zo stanice a vidíte len samé lôžkové vozne (holt je to EuroNight). Zbadáte sprievodcu, ukážete mu lístok (cez Brno) a ten Vás pošle dozadu do vozňa 262, čo ide do Berlína. Vitajte v druhej skupine cestujúcich. Ak máte aj miestenku, prídete do vozňa, chcete vyhodiť dotyčnú osobu z miesta no tá má náhodou miestenku na to isté miesto. Alebo si sadnete a zrazu Vás príde niekto vyhodiť (vo vozni do Berlína je vždy veľa miesteniek, najmä v lete). Nuž hľadáte sprievodcu, že čo je to za bordel, a "s hrôzou" zisťujete, čo je vo veci...
Nedávno som stretol jednu nie veľmi chápavú japonskú turistku (holt vlaky tam fungujú trocha inak) čo cestovala do Prahy, ktorá mala lístok cez Brno a miestenku cez Olomouc. Povedal som jej, nech ide za sprievodcom a doplatila cestu cez Olomouc a potom šla do správneho vozňa. No vysvitlo, že nemá české koruny a tak sa chtiac-nechtiac musela usadiť v Metropole a po 20 minútovom vysvetľovaní, že príde do Prahy o 3:29 a na Holešovice, a ako sa vlakom (na metro nemala peniaze a zamieňať nechcela) dostane cez Libeň na hl.n. si nechápavo stále opakovala, čo bude o pol štvrtej robiť v Prahe. Ako a či docestovala netuším, vystupujem v Brne.
Takže čo z tohto dlhého rozprávania vlastne vyplýva pre cestujúcich? Ak cestujete vlakom 476, tak vozne na sedenie sú 374 (Bmee ČD, zeleno-šedý) do Prahy cez Olomouc vpredu, 375 do Bohumína a Varšavy vzadu ako prvý, 262 do Berlína vzadu ako druhý (oba modro-šedé, rad Bvmz MÁV). Keď už cestujete do Brna a zrazu zistíte, že Vás odpojili, utekajte za posunovačom (je na konci vozňa) a povedzte mu, že potrebujete prestúpiť. Za mierneho reptania Vám zjedná aby ste na to mali čas.
A aby to z tých problémov ešte nebolo všetko, posledný problém cestujúcich s ktorým som sa pri veselých cestách EN476 stretol: Metropol nestojí v Pardubicích, z Brna stojí až v Prahe! Ak cestujete do Pardubic, treba buď ísť cez Olomouc vozňom 374, alebo keď už máte lístky cez Brno a nechcete platiť doplatok v Kč, musíte vystúpiť v Brne a počkať si tam (4 hodiny :-)) na IC570 Brněnský drak.
Toľko k veselému cestovaniu nočnou železnicou. Súčasný grafikon vlakovej dopravy začína pomaly maľovať svoje posledné čiary a v tom novom (už od 13. decembra) sa, pokiaľ sa nič nestane, dočkáme výraznej zmeny. R470 Amicus začne zrejme jazdiť cez Brno, Metropol na hlavní nádraží a väčšina komplikácii s vozňom č. 374 tak odpadne. Či sa vynoria nové, uvidíme 12. decembra v noci. Zatiaľ si, spolu s personálom stanice Břeclav (na ktorých pleciach to všetko končí) poprajme aby už tých problémov bolo čo najmenej, a aby sme si mi vždy vybrali ten správny vozeň.
autor: Ján Kandrik
P.S.: Autor nie je zamestnancom žiadneho zo železničných dopravcov ani správcov infraštruktúr v dotknutých štátoch.
