Prišiel November 1989 a náš štát sa odklial, stal sa slobodným. Ale to je znovu len abstraktný pojem. V slobodnom štáte naďalej žijú tí istí konrétni ľudia, ktorí predtým narobili toľko zla. A smejú sa, lebo sa na to zabúda. Zomrel človek, ktorý statočne bojoval proti tomu zabúdaniu, lebo len tá krajina môže byť naozaj slobodná, ktorá si pamätá. Teraz je na nás, na všetkých, aby sme si pamätali, aby sme sa nebáli byť múdrejší.
Už zajtra môžme dokázať, že s tou našou pamäťou to ešte nie je beznádejné. Bijú sa o nás ľudia, ktorí sa pyšne hlásia k režimom, ktoré vraždili svojich občanov. Je tu človek, pre ktorého November 1989 a zrod Slobody nič neznamená. Nedajme im šancu. Nezabúdajme.
Autor:
Vlado Leksa biochemik Bratislava
(Blog Prvý pokus je určený novým autorom, ktorí chcú uverejniť len jeden článok, alebo sa chcú podľa reakcií naň rozhodnúť, či písať pravidelne.)
Zomrel človek
Zomrel človek, ktorý dbal, aby sme nestrácali pamäť. To je pre národ so sklonmi k senilite nesmierna strata. Zabúdame na to, že sme tu mali fašistický štát, ktorý systematicky prenasledoval a vyvražďoval svojich občanov. Zabúdame na to, že sme tu mali komunistický štát, ktorý dlhých štyridsať rokov robil to isté. Ale neboli to abstraktné aparáty, ktoré robili tieto hanebné skutky. Vždy to boli iní konkrétni občania s menom, adresou a číslom preukazu, ktorí ubližovali svojim spoluobčanom.