Viem, keď mám dobrú náladu, do zeme nepozerám a asi s tým každý, kto ide vypľuvnúť žuvačku, počíta. Pozrite cielene na zem pred nákupnými centrami, na zámkovú dlažbu našich teraz už nádherných miest. Počet bielych fľakov sa v blízkosti akéhokoľvek vchodu zvyšuje. Výhovorka o chýbajúcich smetných košoch už neplatí.
Hriešna myšlienka: čo tak pľuvnúť aspoň do trávy?
V škole nám kedysi prízvukovali: správaj sa, ako keby si bol doma. Kde po našich plávajúcich podlahách, krásnych kobercoch a dlažbách sa povaľujú žuvačky??
A ešte ďalšie „príjemne prekvapenie", luxusná" reštaurácia, len potiahneš stoličku a brrr. Mäkké a lepkavé. Divadlo, kino.
Sme zvláštny národ. Ak sa autor plastiky, ktorá v Bruseli tak zaujala, prejde po Slovensku zo sklonenou hlavou, skončíme nie ako maďarská saláma, ale ako jeden veľký zlepený žuvačkový pľuvanec.
Mam 45 rokov a pocit že všetko okolo krásnie, dokonca aj sídliská. Len neskloniť hlavu!
autorka: Mária Jozefová
