Moja 16 a iné životné bľaboty...

Viacerí ľudia sa ma pýtali, ako sa cítim, keď už mám tých 16...Ale, som vlastne staršia o jeden deň... Zostarne človek za jeden deň?
Áno...za jeden deň dokáže človek veľa vecí: prevrátiť si život naruby, zomrieť, zabiť, vyliečiť ranené srdce, smrteľne ochorieť, dospieť... To len následky sa prejavujú postupne. Zisťuješ, čo si riadne dosral, čo a čím si si opäť skomplikoval túto bezvýznamnú existenciu na jednoduchom svete...
Nuž, ako sa cíti čerstvá šestnástka, to neviem...Nie som jedna z tých, čo si vychutnáva ,,SLADKÝCH“ 16. Moja duša je až príliš čierna a pesimistická na klasickú šestnástku...
A ako sa cítim ja? Trápi to niekoho? Asi nie...ale egoisticky sa z toho všetkého musím vypísať... Cítim sa viac zodpovedná za svoje kroky a hlavne prešľapy v živote. Každým dňom sa cítim viac a viac zodpovedná...za seba aj za všetkých okolo...Neviem kto som, čo som a prečo vlastne som... Hľadám sa a tak v 40tke sa možno nájdem, ak budem mať toľké šťastie...Ale chcem žiť, mám svoj sen, ktorý by som raz chcela realizovať...skôr je to môj cieľ... Chcem napísať knihu a svojimi životnými drístami chcem osvietiť aspoň jedného mladého človeka... Neverím v Boha, akurát v lepší svet a ten náš poškvrnený špinavý chaotický sa zmení na lepší len vtedy, ak sa budeme snažiť byť najlepšími ĽUDMI, akými dokážeme. Musíme sa naučiť dávať, bez ohľadu na to, či niečo dostaneme....

Autorka textu: Alžbeta Vyšňovská

(Blog Prvý pokus je určený novým autorom, ktorí chcú uverejniť len jeden článok, alebo sa chcú podľa reakcií naň rozhodnúť, či písať pravidelne.)