Obdobia v živote ľudí, ktorí v nich žijú, ovládajú ich myseľ. To som vedela už ako desaťročná. A vždy som sa snažila zapamätať si ten ktorý špecifický pocit určitého veku. Najdôležitejšou príčinou, aj keď spätne celkom nerozumiem čo ma k tomu priviedlo, bolo zachovať si ten detský pocit pre budúce porozumenie mojim deťom. Hovorila som si, ja budem chápať svoju dcéru, veď som zažila na vlastnej koži aké to je byť malé zasnené dievčatko veľmi často nachádzajúce sa niekde v oblakoch. Neskôr vcítiť sa do kože čerstvo zamilovanej stredoškoláčky, o ktorej najúžasnejší chlapec na svete ani nevie že existuje. Nehovoriac o dospievajúcej slečne večne hľadajúcej toho pravého. Predchádzajúce vety môžu vyznieť, že rodičia ma vôbec nemali radi a že sa o mňa nestarali. Myslím, že to bolo vždy práve naopak. Tiež, že mi nerozumeli. A to je tak trochu pravda.
Veľmi som túžila pre ten silný pocit „uloženia“ mojich pocitov pre vlastnú budúcnosť urobiť všetko. Začala som si teda písať denník. Dúfala som, že týmto spôsobom raz možno pochopím pojem šťastie. Tak som teda dlhé mesiace a roky čmárala svoje myšlienky na rôzne druhy papierov, zošitov a notesov. Skutočne som verila, že snáď raz tie slová pomôžu ak už nie mne samej, tak aspoň niekomu, kto o to bude mať záujem. Pomôžu.. Ale v čom vlastne? Pochopiť dieťa? Pochopiť dievča? Pochopiť mňa? Najviac som asi vždy dúfala, že mi pomôžu porozumieť sebe samej.
A vtom je najväčšia podstata písania denníka. Vyliať si srdce. Napísať, čo by človek nepovedal ani najbližšiemu priateľovi a tak si uľaviť na duši. Práve v tom konkrétnom okamžiku. Ľudia sa menia podľa období, v ktorých žijú. Možno raz bude moja dcéra čítať môj denník, keď bude vo veku, v ktorom som ho písala. Možno raz ako mama budem vedieť na základe svojich vlastných slov poradiť a porozumieť dieťaťu v jeho ponímaní života. A možno raz mi môj denník ukáže cestu, po ktorej od detstva kráčam a ktorá je ešte stále pre mňa zahalená do tajomného rúcha..
Autorka textu: Zuzka Lupta
(Blog Prvý pokus je určený novým autorom, ktorí chcú uverejniť len jeden článok, alebo sa chcú podľa reakcií naň rozhodnúť, či písať pravidelne.)
Prečo píšem denník
Dlho som nedokázala nájsť odpoveď na otázku: Prečo som si začala písať denník? Niežeby som teraz bola na sto percent presvedčená, že to dokážem.






