Všetky cesty niekam vedú

Možno že je jednoduché vravieť, že každý skutok by sa mal najprv premyslieť. Stará dobrá rada znie: ,,Dvakrát meraj, raz strihaj!“ Je však ťažké rozmýšľať dopredu. Človek koná impuzívne a jeho správanie vychádza z povahy a z momentálnych emócií. To, s čím je možno jednoduchšie začať, je premyslieť dôsledok svojho správania. Potom by príslovie znelo asi takto: ,,Meraj, strihaj a znovu meraj!“ K čomu je to dobré? Ak rozmýšľame nad svojimi činmi, môžeme prísť na to, že to, čo sme urobili, alebo spôsob, akým sme to urobili, bola chyba. Mnohí to nerobia. Prečo? Dôvodom môže byť zlé presvedčenie, alebo zatvrdnutosť, že to, čo si myslím je správne, a hotovo. Hlavná príčina bude asi nevedomosť. Možno ju chápať asi tak, že ľudia nevedia, čo je dobré, alebo zlé. Môžete namietať, že je to subjektívna vec. No neexistuje žiadna objektívna pravda? Názory môžu byť rôzne a každý bojuje za ten svoj, pochopiteľne. Dá sa zistiť, ktoré tvrdenie je to správne? Samozrejme že neexistuje žiadny vzorec, ani definícia, podľa ktorej sa to dá zistiť. Myslím, že je to možné. Keby sa ľudia po tom, čo povedia, alebo vykonali, zamysleli nad svojím konaním, možno by na niečo prišli. Vždy ich pri tom ale brzdí to, o čom sú presvedčení a to im nik nevyvráti, len oni sami. Ako k tomu môže dôjsť? Zase len tým, že sa poučia na vlastných chybách. Ak svoj omyl správne pochopia, nebude síce chyba napravená, ale je to isté plus do budúcnosti, akési ponaučenie. Preto si myslím, že všetky cesty sú cestami správnymi. Delia sa však na dlhé a krátke. Ak robím niečo bez chýb, nebude problém dôjsť do cieľa, a cesta bude krátka. Ak ale robím niečo s chybami, bude mi to trvať podstatne dlhšie a čím viac chýb robím, tým ťažšie môžem cieľ dosiahnuť. Cieľ sa dá teda vždy zdolať, nech aj cez omyly, dôležité je sa z omylov ponaučiť. Nežijeme však vo svete rozprávok, ale vo svete ľudí. Tí sa mnohokrát z omylov poučiť nechcú. Najväčšou chybou je byť poučení a robiť znovu tie isté chyby. Najhoršie je robiť zle aj keď viem, že je to zlé. V tomto prípade je samotným omylom to, že dobrovoľne robím chyby. A či aj tu nehrá rolu sama nevedomosť? Ak použijem vlastnú subjektivitu, tak poviem že dobrovoľné robenie chýb je chyba. A zasa sme na začiatku. Ak sa aj z tejto chyby poučím, dostanem sa zase do spomínaného cieľa.

Cieľ si každý určuje sám, tak, ako aj smer, ktorým sa vydať k jeho naplneniu. Ak si určím zle už samotný cieľ, nevadí. Raz sa poučím a zistím to. Potom tu pre mňa bude iný cieľ a to bude tá lepšia cesta. Preto si dovolím povedať, že aj ten, kto robí zle, si raz nájde lepšiu cestu. Potom aj tá cesta, ktorou sa uberal k zlému cieľu má zmysel. Všetky cesty niekam vedú.


Autor textu: Tomáš Cmarko


(Blog Prvý pokus je určený novým autorom, ktorí chcú uverejniť len jeden článok, alebo sa chcú podľa reakcií naň rozhodnúť, či písať pravidelne.)