Bezpochybynajatraktívnejšie, sú príbehy o evolúcii človeka. Buď tie najrámcovejšieo tom, že človek vznikol z opice (a vsjo jasno), alebo tiezvedavejšie, v akej časovej škále, v akom poradí, pre akúvýhodu, a či vôbec príroda vyberala väčšie mozgy, jazyk, sociálnesprávanie, inteligenciu apod. Každému, kto sa o takú predstavu pokúsilslúži subjektívne. Môže, ale nemusí. Častejšie sa takéto príbehy pohybujúv rovine príjemného špásu.
Pridanú hodnotuobjektívnosti majú príbehy z dielní blízkych evolučným biológom. Tie,ktoré pracujú so všetkými dostupnými faktami a sú hypotézami o tom,ako mohla evolúcia prebiehať. Pri uvedenej časovej mierke by sa mohlo zdať, žesa jedna o uzavretú kapitolu a jav patriaci minulosti. O toprekvapivejšie sú potom príbehy postavené na vedecky získaných údajocho nedávnych evolučných udalostiach.
O laktózovejintolerancii, a búrlivých črevných procesoch s ňou spojených, vediasvoje, intolerantní dospelí, po vypití pohára mlieka. Laktóza je cukor prítomnýv mlieku. Aby mohla byť jej energetická hodnota využitá, musí byťv tenkom čreve enzymaticky štiepená. Enzým, ktorý to zabezpečuje, laktáza(LCT), dosahuje svojej plnej aktivity v kojeneckom období, po odstavení odmaterského mlieka jeho aktivita klesá, a v dospelosti (vo väčšineľudských populácií) celkom vymizne. U istej časti európskych a africkýchpopulácií aktivita laktázy pretrváva aj v dospelosti. V rôznychpopuláciach (rasách) je podiel takto schopných, rôzny.
Keďže je to znak dedený,kde v genóme je zápis, že laktáza sa môže chovať tak i tak,a aký je starý? Je dôvod na to, aby bol práve tam?
Miesto zodpovedné za obmedzenieaktivity laktázy je v oblasti, ktorá reguluje transkripciu LCT génu. (Predpokladása naviazanie faktora, ktorý zabráni transkripčnému „strojčeku" aby zahájiltranskripciu.) U tých, ktorým aktivita laktázy pretrváva aj do dospelostije v regulačnej oblasti mutácia, ktorá neumožní obmedziť aktivitu laktázy(faktor brzdiaci transkripciu na pozmenenú oblasť nedokáže nasadnúť).
Zaujímavé je, že tátomutácia vysvetľuje schopnosť štiepiť laktózu aj v dospelosti len u Európanov.U Afričanov sa našli v rovnakej regulačnej oblasti iné mutácie, ichvýskyt však nezodpovedá celému podielu laktózovo zdatných Afričanov. Afričaniazískali túto schopnosť zrejme neprehľadnejším spôsobom, a bude potrebné údajedoplniť. Mutácie sa u Európanov a Afričanov objavili nezávisle.
V každom prípade jeto príklad konvergentnej evolúcie riadenej silným selekčným tlakom spôsobeným spoločnýmikultúrnymi návykmi - domestikáciou zvierat a konzumáciou mliekav dospelosti. Zo sekvenčných údajov genómovej oblasti LCT génu sa odhadujevek európskej mutácie na ~ 8 000 - 9 000 rokov, africkej ~ 3 000- 7 000 rokov. Odhady korelujú s nástupom domestikácie kráv a pastierstvana oboch kontinentoch pred ~ 9 000 rokmi (odhad z archeologických údajov).Nutričná hodnota mlieka zvýhodňovala jeho konzumentov (schopných laktózuštiepiť) v pastierskych populáciách, čím sa, s rozvojom domestikácie kráv,vytvoril tlak na pomerne rýchle šírenie zodpovednej mutácie.
Evolučný príbehlaktózového štiepenia je vystavaný do detailov, ktoré by mohli popchnúť novéevolučné fantázie/fantazírovanie..
Referencie:
Nature Genetics -39, 31 - 40 (2006)
Convergent adaptation of human lactasepersistence in Africa and Europe
Sarah ATishkoff et. al
Am. J. Hum. Genet.74:1111-1120, 2004
Genetic Signatures ofStrong Recent Positive Selection at the Lactase Gene
Todd Bersaglieri et. al
Autor: Mária Škereňová
(Blog Prvý pokus je určený novým autorom, ktorí chcú uverejniť len jeden článok, alebo sa chcú podľa reakcií naň rozhodnúť, či písať pravidelne.)
