Jeden z aspektov súvisiacim s jeho fungovaním sú skupiny. Tie rovnako ako v bežnom živote odpovedajú na potrebu ľudí záujmovo združovať sa, respektíve vyjadriť svoj názor na danú problematiku, ktorú spravidla vystihuje už samotný názov skupiny. Vymýšľať stále nové sebenezmyselnejšie skupiny sa stalo už dávnejšie hitom, a preto skutočne nie je problém nájsť si tu svoju... či svojich zopár desiatok, stoviek... Človek nadobúda dojem, že popri niektorých ľuďoch, ktorí sa združujú do nespočetného množstva skupín, vyzerajú aj ovce ako nezávislí myslitelia. Kvantita však nemusí byť hneď problém, kvalita človeka prezradí omnoho viac.
Akékoľvek ľudské konanie, ktoré si dokážete predstaviť má jedného spoločného menovateľa- podnet. Pokiaľ dostanete dostatočný podnet vo forme názvu nejakej skupiny, máte motiváciu sa k nej pridať. Niekedy vás názov pobaví alebo prinúti k zamysleniu, a s vedomím, že sa vám vaše členstvo premietne aj na plochu - kde ho môžu vidieť ďalší vaši priatelia, ktorým sprostredkuje nie len podnet, ale aj obraz o vás samých - bez váhania stláčate tlačidlo „ACCEPT". Ruku na srdce, kto z vás to už spravil...
Tento spôsob rozhodovania má však niekoľko závažných trhlín. V prvom rade je to úplná absencia kritického myslenia, ktoré využívajú skupiny ako na príklad: „NEBUDEM PLATIŤ 3,31€ MESAČNE ZA POUŽÍVANIE FACEBOOKU OD 9. JÚLA 2010!". Na prvý pohľad ide o skupinu, ktorá má v človeku vyvolať pobúrenie, keďže posiela podnet nášmu homo-economicus, ktorý má silnú averziu k strate. Platiť poplatok za používanie obľúbenej stránky je samozrejme pre každého aj keď malá, ale napriek tomu strata. Pri pohľade na popis skupiny, však musí byť logická stránka ľudského uvažovania minimálne na zahraničnej dovolenke, pokiaľ sa nepozastaví nad nasledovným textom:
„Facebook by sa mal stať spoplatnenou službou od 09.07.2010. Nedovoľ, aby sa to stalo a pozvi čo najviac priateľov. Vzhľadom k obrovskej popularite Facebooku Mark Zuckerberg získava priveľa ponúk od ľudí, ktorí chcú kúpiť Facebook. Existuje priveľa ľudí, ktorí sú zasa ochotní platiť ako za paysite."
V prvom rade ma zaujal dátum. Facebook je obrovská medzinárodná sieť, a preto pokiaľ by sa nejaké závažné zmeny v jeho fungovaní pripravovali, bolo by to logicky s účinnosťou k prvému dňu v mesiaci. Ekonómovia a účtovníci z vás dobre vedia prečo.
Druhá veta mi tiež nedáva zmysel. Ako sa dá akémukoľvek opatreniu, ktoré sa súkromná firma v rámci zákona rozhodne prijať zabrániť pozývaním priateľov? Áno, sila vyjadrenej mienky rastie počtom zúčastnených, ale facebook je predsa súkromný majetok, neplatia na neho žiadne samozvané referendá.
Tretia veta si snáď ani nezaslúži komentár. Ako by mohol fakt, že niekto prejavil záujem o kúpu vašej reštaurácie viesť k tomu, že vašim zákazníkom spoplatníte sedenie pri stole?
Záverečná veta už len korunuje túto expozíciu nezmyslov, lebo neviem ako vy, ale ja nepoznám v svojom okolí človeka čo by bol ochotný platiť za službu, ktorú môže mať v rovnakej kvantite aj kvalite zadarmo.
Presne tak ako v živote, aj na Facebooku vidíme, že nie je všetko zlato čo sa blyští, hlavne keď Slovenskú skupinu zakladá „Joe You Plonker", ktorý nemá medzi priateľmi ani jedno slovensky znejúce meno.
Takto pitvať by som tu vedel viacero podivuhodných skupín, ale to nie je účelom môjho blogu. Úplne mi postačí, keď si nejaké to kozliatko uvedomí, že nežný hlások prosiaci o to aby otvorilo dvere, môže byť pokojne ktorýkoľvek zlý vlk...
autor: Daniel Škorica, študent Ústavu verejnej politiky a ekonómie UK
