Sila konkurencie

Benzínová čerpacia stanica s ešte starými stojanmi stojacími v rade za sebou, patriaca kedysi dávno štátnej firme, ktorá jediná prevádzkovala benzínové čerpadlá na Slovensku bola jediná v meste. Nachádzala sa na starej hlavnej ceste, bokom od dnešného hlavného ťahu. To všetko by ani tak nevadilo, skôr ma zarážalo, že ak nenatankujem do istej hodiny večer, a nemám tým na mysli neskoro večer, mám smolu až do rána. Cez víkend mali na benzínke padla tuším už o piatej poobede. Zvyknutý na non stop prevádzku v o čosi väčšom, krajskom meste (pre Bratislavčanov však ešte stále na vidieku) som bol z toho prinajmenšom nesvoj.

Časom sa z červenej benzínovej stanice stala žltá, staré čerpacie stojany sa zmenili na novšie, pribudol billboard s reklamou. Ale s otváracími hodinami sa nestalo nič. Žeby to tá veľkosť tunajšieho trhu? Asi im nevyjde na platy pre trojsmennú prevádzku, špekuloval som.

Pred pár rokmi postavila v Revúcej konkurenčná firma novú modrú benzínku. Na hlavnom ťahu, s občerstvením, s príjemnou samoobsluhou, umiestnenie stojanov už umožňovalo tankovať aj viacerým autám naraz. A s non stop prevádzkou.

Čo myslíte, čo sa stalo s dovtedy jedinou žltou benzínkou? V pomerne krátkom čase aj jej prevádzkovateľ postavil novú stanicu. Na výpadovke z mesta hneď oproti tej modrej. Pridal autoumyváreň a má otvorené tiež takmer non stop. Tomu hovorím sila konkurencie.