Patrím medzi tých nešťastníkov, ktorí údajne dlhujú istej spoločnosti tisíce korún za omeškanie z koncesionárskych poplatkov Slovenskému rozhlasu. Oneskorenie platby 30,- Sk ma má vyjsť na 165.000,- Sk. Kto môže za absurdný prípad, naviac požehnaný štátom?
Dovolím si pokračovať v úvahach o smerovaní slovenského školstva. Robím tak po vyprovokovaní v diskusii na môj predchádzajúci článok. Nasledujúce riadky je potrebné brať ako môj osobný názor.
Podľa prvých medializovaných návrhov ministerstva školstva kariéra učiteľa bude odstupňovaná. Od prvého stupňa – začínajúci učiteľ až po piaty stupeň – učiteľ expert. Na tretí až štvrtý stupienok sa učiteľ dostane po získaní takzvanej 1. a 2. atestácie. Zámerne píšem takzvanej, lebo zatiaľ mi nie je jasné či sa jedná o skúšobný proces podobný lekárskej či lekárnickej atestácii alebo o odmenu za nazbieranie bodov na školeniach, tu nazvaných kredity.
Londýn veľmi nepoznám, navštívil som ho len raz. V lete minulého roku som strávil v metropole Británie dva týždne. Na spoznanie mesta málo času, ale predsa .... Napriek tomu, že moje dojmy z veľkej „city“ boli skôr zmiešané ako pozitívne, z tamojšej dopravy skôr negatívne, predsa len som našiel aj svetlé okamihy v tom veľkom mravenisku národov.
Keď som asi pred ôsmimi rokmi spoznal Revúcu – malé mestečko na Gemeri s 13 tisíc obyvateľmi, nevedel som si zvyknúť na kopec maličkostí. Jednou z nich bola miestna benzínka.
V novembri minulého roku som počas pobytu v Aténach navštívil na predmestí Trakomakedonia tamojšie gymnázium. Gymnázium v gréckom školskom systéme zodpovedá škole s ročníkmi 7 až 9 našej základnej školy.
