Beh tmou života
Voniam ruže bez lupeňov,
počas behu nočnou ulicou.
Pi horiacich sudoch zopár ľudí,
hrá karty,karty bez farieb.
Už bežím tak strašne dlho,
že neviem,či som začal s cieľom.
V rukách držím stonku s tŕňmi
a pot mi steká rovno do očí.
Nechápem že stále vládzem,
že ma stále nesú moje nohy.
Kde silu beriem na tú cestu?
Za čím vôbec takto trielim?
Otázok už bolo hádam dosti,
okuliare už nemajú rúžové sklá.
Tak zastaviť a rozhliadnuť sa treba,
ktorou cestou a za čím ísť.