Zachytili ste, že pár slovenských politikov už na plné ústa tára o vystúpení Slovenska z EÚ?
Za posledných 200 rokov prešlo Slovensko minimálne desiatimi zmenami meny, pričom viac ako polovica z nich bola spojená s veľkými politickými a hospodárskymi otrasmi – vojnami, rozpadmi štátov alebo revolučnými reformami.
Z historického hľadiska má preto Slovensko bohatú skúsenosť s menovou neistotou a stratou dôvery v meny, čo by v prípade ďalšej zmeny (napr. odchod z eurozóny) mohlo mať vážne sociálne a ekonomické dopady.
Nuž a dnes prichádza časť politickej scény (koaličnej a mimoparlamentnej) prichádza s nápadom vystúpenia z EU. Hlasno o tom rozprávajú vrcholný politici strany SMER a SNS. Časť slovenskej populácie tomu dokonca vopred tlieska.
No len málokomu z nich napadne súvislosť s tým čo to po počiatočnej eufórii z prípadného vystúpenia spôsobí pre bežného občana. Pritom ide o určitú formu rozpadu únie s ktorou máme bohaté skúsenosti, no len málo spomienok.
Bude preto vhodné pripomenúť si čo so sebou takéto zmeny prinášajú. A história nám hovorí, že zmeny meny na Slovensku historicky často znamenali:
stratu úspor (až 80–90 %) (1953),
inflačný šok (napr. 56,6 % v r. 1991),
zníženie kúpnej sily a dôchodkov.
Tabuľka: Menové reformy na území Slovenska za posledných 200 rokov
Obdobie | Mena | Poznámka |
|---|---|---|
do 1857 | Konvenčná mena (toliary, krejcare, grajciare) | Rakúska ríša |
1857 – 1892 | Zlatka | |
1892 – 1918 | Rakúsko-uhorská koruna | Monarchia |
1919 – 1939 | Československá koruna | Medzivojnové obdobie |
1939 – 1945 | Slovenská koruna | Slovenský štát |
1945 – 1953 | Československá koruna | Obnovená |
1953 – 1990 | Nová Kčs (po reforme) | Komunistická reforma |
1990 – 1992 | Trhová Kčs | Krátke obdobie |
1993 – 2008 | Slovenská koruna | Po rozdelení ČSFR |
2009 – dnes | Euro | Člen eurozóny |
Aký prínos by priniesla menová reforma pre občanov Slovenska?
Skúsme si namodelovať "Deň po".
S ohľadom na minulosť môžeme vyvodiť 5 kľúčových zmien, ktoré by sprevádzali prechod na nový systém:
Zavedenie novej slovenskej meny – napr. „nová koruna“.
Devalvácia meny voči euru – predpokladaný pokles o 20–40 %.
Odchod z jednotného trhu EÚ – obmedzenia pohybu tovaru, kapitálu a osôb.
Zvýšenie rizikovej prirážky na verejný dlh – rast úrokových sadzieb, rozpočtová kríza.
Inflácia a pokles reálnych miezd – 10–20 % v prvom roku.
Tento prechod by mal približne takéto dopady na jednotlivé vrstvy obyvateľstva:
Tabuľka: Prehľad dopadov menovej reformy na obyvateľstvo podľa ekonomického rozdelenia
Trieda obyvateľstva | Ročný príjem | O čo prídu | Reálny dopad |
|---|---|---|---|
Nízko príjmová | do 12 000 € | 25–40 % úspor, 20–30 % dôchodku | Chudoba, strata základných potrieb |
Stredná trieda | 12 001 – 30 000 € | 20–30 % znehodnotenie úspor, vyššie náklady na úvery | Zníženie životnej úrovne |
Vyššia trieda | nad 30 000 € | 20–40 % straty na lokálnych aktívach | Diverzifikovaní prežijú, iní stratia |
Odchod Slovenska z EÚ a eurozóny by znamenal najväčší zásah do životnej úrovne od roku 1953.
Strata dôvery, znehodnotenie meny, pokles reálnych miezd, rast cien, izolácia a oslabovanie štátu by najviac postihli nízke a stredné príjmové vrstvy, ktoré nemajú prostriedky na diverzifikáciu alebo útek kapitálu.
Otázka je teda je, pre koho je vystúpenie z EU a eurozóny prínosné:
Vystúpenie Slovenska z Európskej únie a eurozóny by spôsobilo významné ekonomické a politické otrasy, no existuje úzka skupina jednotlivcov a entít, ktoré by teoreticky mohli na tejto situácii získať – z krátkodobého alebo špekulatívneho hľadiska. Ich zisk by však išiel na úkor celej spoločnosti, najmä bežných občanov.
Z vystúpenia Slovenska z Európskej únie a eurozóny by mohli získať najmä politické sily s protiúnijnou agendou, ktoré by si krátkodobo posilnili vplyv a získali voľnejšiu legislatívnu ruku bez dohľadu Bruselu.
Finanční špekulanti a hedžové fondy by profitovali zo znehodnotenia meny, nákupov lacných aktív a arbitráže medzi menami. Exportne orientovaní podnikatelia fakturujúci v eurách by mohli zvýšiť ziskovosť vďaka oslabenej domácej mene a nižším nákladom, aj keď s rizikom komplikovanejších obchodných podmienok. Výhodu by mohli získať aj investori s hotovosťou v zahraničných menách, ktorí by lacno nakúpili slovenské nehnuteľnosti alebo podniky, a kryptomenoví investori, ak by ľudia v dôsledku krízy a nedôvery hromadne presúvali prostriedky mimo bankový sektor.
Tieto zisky by však boli dosiahnuté na úkor zvyšku populácie, ktorá by čelila strate úspor, inflácii, zníženej kúpnej sile a právnej neistote.
Z ekonomického pohľadu teda nie je výstup z EÚ a eurozóny „redistribúciou spravodlivosti“, ale presunom bremena na slabších.
Záver
Ak politik tvrdí, že vystúpenie z EU a eurozóny je potrebný pre naše záujmy, tak tým myslí len a len záujmy svoje.
Štáty neodpisujú dlh ako firma, ale reálne ho znižujú cez infláciu, represiu, reštrukturalizáciu alebo bankrot. Najčastejšie tým trpia domáci sporitelia a stredná trieda, keďže im klesá hodnota úspor a výnosy z dôchodkových fondov. Výhodu má štát, ktorý získa „oddychový čas“ na opätovné naštartovanie ekonomiky – ak vie využiť túto šancu systémovo.
Výskum a historická evidencia ukazujú, že väčšina menových reforiem mala krátkodobý alebo dlhodobý negatívny dopad na obyvateľstvo, najmä nízko- a strednepríjmové vrstvy. Len veľmi malý počet menových reforiem – rádovo možno 10–15 % z celkového počtu – možno považovať za pozitívne z pohľadu širokej populácie. Väčšina pozitívnych reforiem bola systematicky plánovaná, sprevádzaná politickou stabilitou, transparentnosťou a dôverou verejnosti.
Zdroje:
Erhard, Ludwig: Wohlstand für alle (1957) – politicko-ekonomické vysvetlenie reformy.
Reinhart, C. M., Rogoff, K. S. (2010): This Time Is Different: Eight Centuries of Financial Folly. Princeton University Press.
UK House of Commons (2019): The economic impact of Brexit.
https://www.upn.gov.sk/data/files/upn_letak_menova_reforma_EN_verzia.pdf
