Filmový festival Bratislava, časť II.

Slépé lásky Juraja Lehotského už začiatkom roka rozvýrili pokojné hladiny slovenskej kinematografie. Je prvým po dlhej dobe, ktorý nereflektuje traumy druhej svetovej vojny, ale napĺňa svetové štandardy polodokumentu. Je aj prvým, ktorý znesie aj kritériá žánru. Je to film, na ktorý máme právo byť hrdí rovnako po scenáristickej, ako aj réžijnej stránke. Mimochodom práve preto snímka zbiera festivalové ocenenia, kde sa premieta. Screening pre americkú filmovú akadémiu je 14.12.2008 a rokuje sa s distribútormi o jeho zaradení do premietania v Los Angeles. Približuje svet nevidomých tak, ako ich nemáme šancu vidieť. Títo ľudia majú neskutočný nadhľad nad svetom, zmysel pre humor a dokážu si zo svojho hendicapu ešte aj uťahovať veľmi šarmantným a dojímavým spôsobom. Jednoznačne pohladenie na duši.Sirotinec, španielsky príspevok s dátumom výroby 2007 je psychosondou do života štyridsiatničky Laury, ktorá žije v bývalom sirotinci, kde vyrastala, so svojím manželom a synom Simonom. Jednoduchý príbeh hľadania strateného syna je neskutočne dramatický, klaustrofobický a strašidelný. A to všetko za použitia prostriedkov, ktoré sú pre klasický horor úplne vzdialené. Žiadna krv, masaker, alebo zohavené telá. Len hustnúca atmosféra konca, ktorá nie je vôbec vytušiteľná, ale nakoniec jasná a logická. Každopádne formálne a vizuálne podmanivé dielo, ktoré si zaslúži tie najvyššie ohodnotenie.