Zlodeji sú všade, buďte prosím opatrní!

Poviete si, že mal si si na ňu dávať väčší pozor. Mávam svoje najcennejšie veci vždy pri sebe, pri hrudi, v nohaviciach, tam, kde človeku príliš druhí nešmátrajú.Akousi zhodou blbých náhod práve v prvom menovanom podniku si sadám k baru, lebo je všade plno. Koženú bundu si dávam za seba na stoličku. Som tam necelé dve hodiny, vedľa nás si sadajú dvaja týpci, nič si neobjednajú, o päť minút odchádzajú. Nič si nevšímam, na moju škodu. Pri platení už nie je čím, chvalabohu známy okradnutý nie je.Blokujem, všetky možné platobné, kreditné karty, obieham miesta, ktoré som s peňaženkou ešte nepoškvrnený prešiel, nakoniec bežím na políciu. Zaznamenané je aj nemožné, prísľub o tom, že ma zavolajú a ukážu potenciálnych zlodejov poteší. Doteraz ma od polície nik nekontaktoval. Potešenie mizne tak rýchlo, ako spomienka na identikit opísaných zlodejov.Dnes sa situácia trocha zopakovala, až nato, že som v tej minipeňaženke mal iba peniaze. Ostatné som si ešte nestihol vybaviť, resp. čakajú ma dokumenty na polícii, alebo v banke. Že aké šťastie? Avšak ani v McDonalds nainštalované kamery nikomu nepomožu. Sú to totiž, podľa personálu, atrapy. Bingo!Poviem vám, že je to naozaj psycho a toto sa mi stalo prvýkrát. I keď dvakrát. Asi by som si mal podať športku, pravdepodobne to bude mať nato nejaký vplyv. Už len trafiť tie správne čísla a dovidenia každodenné stávanie do práce, však?Určite to má na mňa aj preventívny účinok, a to ten, že budem ostražitejší viac, ako som. Slovensko naše, si špecifické. Dávať si pozor na veci nie je totiž to isté, ako dávať si pozor na veci. Je mi z to celého smutno, pretože sa doma( kdekoľvek vrámci Slovenska) už necítím bezpečne, že zlodejov je v súčasnosti naozaj dosť. A je mi z toho smutno ešte viac, pretože práve 20 rokov po revolúcii sme sa do tej vyspelej Európy naozaj nedostali a som presvedčený, že sa ani nikdy nedostaneme. Nechceme.