Predstavujú si to približne takto:
Pamätám si, keď sme ešte ako deti pozerávali v televízii Matelka, tak sme sa dozvedeli o práci hasiča, učiteľa, šoféra, či policajta. Lenže dnes, Matelko už nevysvetľuje a tak o sebe a svojich prácach nevieme takmer nič.
Náš pontisový IT administrátor s povzdychom hovorí, že my tu v Nadácii len píšeme e-maily. Môj muž ma podpichuje, že len schôdzujeme. Moje deti mi s úškrnom hovoria, že v práci len kávičkujem a jem, kedy chcem, zatiaľ čo oni musia čakať na prestávky... a všetci majú kus pravdy.
Okrem toho, že sa tu naozaj vypije veľa kávy a naozaj sa občas aj schuti porozprávame o našich súkromiach, a priznávam, naozaj jem hocikedy a takmer nepretržite J, stihneme v nadácii za rok zrealizovať vyše šesťdesiat veľkých projektov, ktoré sú financované z vyše stovky rozličných zdrojov, ktoré si sami zoženieme.
Áno, pravda je, že ja osobne nerealizujem nič. A veru občas aj závidím kolegom, ktorí majú možnosť na vlastné oči vidieť aj reálny výsledok svojej práce a nie sú to len zrovnané šanóny alebo správa audítora. Nič nerobím v teréne, ja a „moje dievčatá“ na finančnom, to musíme všetko „len“ zadministrovať.
Zazmluvniť, skonzultovať, vyfakturovať, dohliadnuť na platby - aby prišli, zaplatiť aby odišli, správne priradiť, zaúčtovať podľa vyhlášky, skontrolovať podľa predpisov, vyreportovať podľa manuálov, archivovať podľa zákona, skontrolovať súlad so zákonmi, informovať, zverejniť. Vyše dvadsaťtisíc účtovných zápisov v roku, nespočet evidencií, plné skrine šanónov, tri rôzne účtovno-evidenčné softvéry, výkazy, reporty, štatistiky, prehľady...v podstate strašná nekonečná nuda.
Trocha adrenalínu si doprajem, keď dohliadam na to, aby moji kolegovia, nadšení pre moderné myšlienky slobody v práci a plní kreatívnych nápadov, nemíňali viac ako si môžeme dovoliť, a keď si beriem rolu toho zlého, kto im oznamuje, že na to, čo si chcú naplánovať, nemáme financie a že takto, ako to vymysleli, to fakt nepôjde, lebo zákon to nepovoľuje.
Ale teším sa, že som súčasťou toho všetkého pekného, čo sa okolo mňa deje. Aj faktúra sa mi s lepším pocitom zakladá do šanóna, ak je na nej rehabilitačný pobyt pre dieťa s ťažkým osudom. Aj tú zmluvu ma viac baví pripomienkovať, ak viem, že z nej budú peniaze pre Transparentnejšie Slovensko bez korupcie. Aj platba cez internetbanking má svoje skryté čaro, ak príjemcom je neziskovka, ktorá robí úžasné veci pre ľudí bez domova.
Som hrdá na to, že viem, že z nadačného takmer 5-milionového ročného rozpočtu ide celých 95,5 % na pomoc druhým - deťom, neziskovkám na ich projekty, a tiež na realizáciu našich užitočných projektov ako sú napríklad Via Bona Slovakia, Naše Mesto, Pomoc nepočujúcim, Dobrá krajina, Advokáti pomáhajúci zadarmo alebo Vzdelávanie v Keni. Teší ma, že osobne som zodpovedná za to, že každé euro, každý cent, je u nás použitý správne na zmysluplný účel a v súlade so všetkými zákonmi.
Dnes som v práci opäť nerozdala na charitu nič, nestihla som. Vypila som kávu, prehodila pár slov s kolegynkou a osem hodín som sa venovala nudnému papierovaniu. Ale nevadí mi to, viem že to má zmysel a to je pre mňa to najdôležitejšie.
Gabriela Zúbriková
Finančná riaditeľka Nadácie Pontis
