Téma na rozhovor pri nedeľnom obede

Po tom, ako nakydá sojovku do polievky, ochutná ju, zahlási:

"Silná polievka. Z nej by sa najedlo pol nemocnice!"
Od tej doby, čo bol v nemocnici, túto vetu veľmi často používa, lebo vraj tam tie polievky boli len samá voda.
Pokračuje:
"Ktovie, z čoho ju varia. Táto je z jedného kuracieho stehna a je silná. Oni varia len kosti?"

A tu sa začne usmievať a nám prichádzajú na um rôzne morbídne veci a myšlienky, ktoré si samozrejme nenecháme pre seba.

"No, a aké kosti môžu dávať do polievky, keď je to v nemocnici?"
Odpoveď na seba nenecháva dlho čakať: "Žeby zásoby dodávala patológia?"

Po tejto vete je počut len cinkot lyžičky o tanier a výhražka, že s takými rečami máme okamžite prestať.

Chvíľku sa snažíme jesť, ale môj otec samozrejme pokračuje prerozprávaním otázky jeho spolupracovníka, ktorý mu ponúkal žiletky:

"Chceš žiletky? Donesiem ti ich pár."
"A odkiaľ ich máš? Bol niekde výpredaj?"
"Nie, prečo? Dcéra robí na patológii.."

Tak takto vyzerá klasická rodinná nedeľná idylka.

Samozrejme, niekto to musel dokoreniť vtipom, dnešný znel:
Babka každé ráno v autobuse ponúka šoférovi lieskové oriešky. Keď sa to už nejaký ten mesiac opakuje, šofér sa pýta:
- Babka, a skadiaľ máte stále tie oriešky?
Babka odpovedá:
- Tofiféé synečku, Tofiféé...

A pri tomto sa už zvíjame od smiechu - ale inak: sme úplne normálna rodina.

:-)