Lívia Popelárová
Keď ma ráno o tretej budí T-Com...
Ležím a pozerám do stropu, zatvorím oči, aby som mohla ľahšie zaspať. Je 2:08 a je to posledný časový údaj, ktorý si pamätám pred tým, než zaspím. Je 3:05 a som prebudená rinčaním pevnej linky.
V poslednej dobe nemá slov. Má pocit, že toto čo žije, je iba sen. Teda v to dúfa. Zistila, že život nie sú "jenom pozitiva a sociální jistoty". Do hlavy jej vtĺkali, že nie je dôležité robiť veci správne, ale správne veci. Dodnes je z toho mimo. Zoznam autorových rubrík: Z Trnavy, Z domu, Z vlaku, Súkromné

Ležím a pozerám do stropu, zatvorím oči, aby som mohla ľahšie zaspať. Je 2:08 a je to posledný časový údaj, ktorý si pamätám pred tým, než zaspím. Je 3:05 a som prebudená rinčaním pevnej linky.

Perinbabka, čo sa s tebou deje? Máš roztrhanú perinu? Perinbabka, viem, že si perinu nevymenila za snehové delo, tak sa slušne pýtam: kde je sneh?

Múzeá, Rathaus, Hofburg, Prater, Schönbrunn - nič z toho. Stačí prechádzka Viedňou a môže sa naskytnúť aj takýto pohľad.

Keďže včera bol sviatok vierozvestcov sv. Cyrila a Metoda, ešte k tomu ich mená sú späté s históriou Veľkej Moravy, ich pôsobiskom boli Mikulčice - každoročne sa tu koná Cyrilometodějská pouť Podluží. Nie je to len o slávení omše na historickom mieste, kde omše slúžili Cyril s Metodom, ale aj o poznaní svojich predkov, pamiatok Veľkej Moravy, návšteve expozícií... Kto nechce, nemusí ísť na omšu - kto nechce, nemusí ísť na expozície. Ja som stihla obidve.

Od včera sa v Holíči zmenila cestená premávka - namiesto svetelnej križovatky bude kruhový objazd, ktorý práve začali budovať. Premávka je odklonená z hlavného ťahu ! ! cez mesto ! ! , teda v meste sa nedá prejsť ani cez cestu. Ešte k tomu, presmerovali premávku na cestu, ktorá vedie okolo jedného učilisťa, dvoch základných škôl a jednej strednej školy... Od včera sa tam stalo niekoľko dopravných nehôd.

Že čo sú to samohyby? Sú to stroje, malé traktory, u ktorých ani sám Pánboh nevie, na akom princípe fungujú. Sú vytvorené domácky, žiadna továrenská výroba. Každoročne sa v obci Unín konajú preteky týchto strojov v rôznych disciplínach.

Nedeľný obed začína klasicky: po zasadnutí za stôl sa otec automaticky postaví a ide do špajzy pre sojovú omáčku, ktorú si dáva už niekoľko sto rokov do polievky. Vždy sa pýta: Dáte si aj vy?, a pritom veľmi dobre vie, že zvyšok rodiny si sojovku do polievky nedáva. Tak toto je rituálny začiatok nedeľného obeda.

Ešte čerstvé fotky zo situácie na rieke Morava, v úseku Kopčany. Áno, patrila som k tým zvedavcom, ktorí vytiahli bicykle a išli očumovať.

Každú chvíľu znie v KMR (kopčianskom miestnom rozhlase) oznam: Stav vody v rieke Morava dosiahol tretí stupeň povodňovej aktivity. Žiadame obyvateľov, aby boli pripravení na prípadnú evakuáciu. Toto je len približný prepis oznamu, lebo dvakrát s radosťou ho nepočúvam a nieje mi práve príjemný.

Decká - Dvojičky, ich Veľká sestra a nejakí chalani z partie už druhý večer terorizujú náš dom, likvidujú nervy môjho otca a hlas mojej matky.

Kostolík z obdobia Veľkej Moravy - najstaršia stojaca stavba na území strednej Európy.

Keď niekto sem-tam rúbne niekam ypsilon namiesto i (mäkkého i), tak sa mu automaticky povie: čítaš málo kníh, nečítaš vôbec knihy. Ja ich čítam, myslím že tento semester nebudem mať čas skoro na nič iné (46 kníh za 12 týždňov dá asi zabrať), ale v jednej knihe som niečo objavila. Nie, nebola to zabudnutá päťtisíckorunáčka ako záložka - aj keď by isto potešila :) Začala som mať obavu o môj nasledujúci gramatický vývoj :) alebo vývin?

Prichádza posledná stanica - Smolenice, nasleduje Buková, potom pár minutiek lesíkom, okolo chatiek... Vláčik dvakrát zahučí a sme tam. Tunel.

Kde sú tie časy, keď sme si pred vyše rokom so spolužiakmi na stužkovej spievali ...priateľmi však navždy chceme zostať, od života, čo najmenej rán dostať. Navždy sme kolektív, sme jedno veľké srde - 4. A Včera som sa stretla s pár spolužiakmi zo strednej. Každý má svoje starosti, radosti, ale každý iné. Zistili sme jedno - nemali sme si o čom hovoriť.

Moja včerajšia návšteva Trnavy tento nepriamoúmerný vzťah len potvrdila. Keď sa človek ponáhľa na stanicu, lebo mu o pár minút ide vlak, tak sa neobzerá po ostatných ľuďoch, nevykračuje si ako keby bol na prechádzke - ale pridá do kroku, hľadí len na cestu, pri prechode cez priechod sa snaží zachytiť ešte tú skupinku, ktorá po ňon ešte ide (aby nemusel čakať, až mu niekto zastaví/lebo na Dohnányho ul. na priechode je risk vrhnúť sa naň s myšlienkou: veď niekto zastaví). Ale keď vidíte, povedzte sami - slečnu v sukničke, lodičkách, krátkom kožúšku, bez čiapky, šálu, rukavíc - nestrasie vás zima? Vonku zima jak z ruského filmu, každý sa vrství ako cibuľa a ona si len tak vybehne... Možno mala pod tou sukňou nejakú extra-termo bielizeň... Slečna, nebolo Vám zima?

Oceľový úsmev. Čo to je? Úsmev, pri ktorom sa v ústach na zuboch nachádzajú také veci, ktoré nevyrástli zároveň so zubami... A budú tam minimálne dva roky. Fixný strojček

Mládeži do 18 rokov neprístupné: tým to napíšem sem: Ježiško dáva deťom darčeky preto, lebo poslúchali počas celého roka. Ostatní môžu kliknúť na

Nesledovala som nikdy slovenských Vyvolených (len českých),ale včera, keďže bolo to finále... O čo sa snažil Hudák?