Mikuláš Dzurinda: Odpoveďou na všetky otázky je dobré vzdelanie

Na úvod diskusie Dzurinda, tak ako to už býva zvykom, mal prednášku. Týkala sa Európskej únie a jej jednotlivých výziev. Bolo to preto, že uplynulý mesiac slávila päťdesiate výročie od podpísania zakladajúcich zmlúv. Počas nich sa Európa zjednotila a odbúrali sa najmä ekonomické bariéry. Toto výročie je, podľa Mikuláša Dzurindu, dobré na premýšlanie o tom, kam „sme sa vlastne dostali a akých bude ďalších päťdesiat rokov, ktoré vyplníte vy.“ Tak ako pred päťdesiatimi rokmi, i dnes má Európa podobné výzvy. Mikuláš Dzurinda vidí štyri najpodstatnejšie, ktorým by Európska únia mala čeliť. Tou prvou sú ekonomické výzvy a s tým súvisiaca otázka ako obstáť voči krajinám ako India a Čína. Druhou je, podľa Dzurindu, výzva bezpečnosti. „Ak by mi niekto pred desiatimi alebo päťnástimi rokmi povedal, že budeme dennodenne čeliť samovražedným atentátom v mnohých častiach sveta, a to nielen na Blízkom Východe, tak by som mu neuveril.“ Dzurinda sa sám seba pýtal ako obstáť vo svete, „kde mnohí ľudia nežijú pre život, ale pre smrť.“ Treťou výzvou sú ekologické výzvy. Spomenul, že akosi zvláštne sa správa klíma, keď sú raz veľké suchá, inokedy víchrice, tsunami... Nechcel špekulovať či ide o globálne oteplovanie alebo o nenáležité zasahovanie človeka do prírody, ale je nepochybné, že „máme do činenia s veľkými klimatickými pohybmi.“ Napokon je to výzva civilizačná. „Je evidentné, že dĺžka života sa neustále predlžuje, no na druhej strane sa nás rodí stále menej.“ Podľa Dzurindu odpoveďou na všetky tieto výzvy môže byť jedine dobré vzdelanie, ktoré však „nie je iba o vedeckých metódach, ale je i o chratktere, etike, morálke, vôli a zodpovednosti.“ Je presvedčený, že nielen Slovensko, ale celá Európa by mal zo všetkých síl podporovať Lisabonskú stratégiu. Ako sám priznal, je sklamaný, že podpora vzdelávania v Európskej únii je veľmi slabá.Po skončení prednášky sám Dzurinda pripustil, že otázky sa nemusia týkať len mantinelov, ktoré on načrtol. Ako povedal „doba je neobyčajne rýchla“, tak bolo len na samotných študentoch, aké témy nastolia. Študenti Právnickej fakulty to samozrejme využili. Pýtali sa ho na Kosovo, konkrétne na jeho postoj k medializácii určitých nezrovnalosti, ktoré nastali v súvislosti s hlasovaním poslancov v Národnej rade Slovenskej republiky a Európskeho parlamentu, na Turecko, Európsku ústavnú zmluvu. Zaujímali sa aj o vnútropolitickú situáciu, konkrétne na jeho vzťah s bývalým predsedom SMK Bélom Bugárom. Zaujala i prosba dekanky Právnickej fakulty Márie Bujňákovej, aby poslanci nehlasovali za novelu vysokoškolského zákona, v ktorom sa ruší rigorózne konanie pre právnikov a filozofov. Samotní študenti, ktorí sa na diskusii zúčastnili, boli spokojní. Norbert Ostró považuje Mikuláša Dzurindu za skvelého rečníka. Ako pokračoval „kvitujem, že napriek samotnému zadaniu témy sa snažil diskusiu neviesť v politickej rovine.“ Na záver povedal, že „Dzurinda nemal problém si získať pozornosť študentov, o čom svedčíl aj pribúdajúci počet divákov a rozširujúci sa okruh otázok.“Ćlánok bol uverejnený v denníku Korzár - študentská príloha Ťahák