Študent Právnickej fakulty a redaktor Korzára, Košického denníka Zoznam autorových rubrík: Reality show, Školstvo, Štát, Súkromné, Nezaradené, Politika, Právo, Spoločnosť, Košice, Rozhovory
Na Právnickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach sa po niekoľkých dňoch opäť diskutovalo. Tentokrát ju navštívil prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič. Popri ňom sa diskusie so študentmi zúčastila aj predsedníčka Ústavného súdu Slovenskej republiky Ivetta Macejková a rektor Univerzity Vladimír Babčák.
Stalo sa zvykom, že politici navštevujú školské zariadenia. Je jedno či ide o stredné alebo vysoké školy. Podstatné je ukázať sa pred očami potencionálnych voličov. Čím bližšie k voľbám tým ich pozornosť na školy sa geometrickým radom zvyšuje.
Systém vysokoškolského štúdia je iný ako na stredných alebo základných školách. Všetky stereotypy, nadobudnuté počas tých rokov, sa strácajú. Už nie je potrebné chodiť do školy na všetky predmety, výučba môže byť aj večer a nemusí byť hneď ráno, sú väčšie prestávky. To všetko spôsobuje, že študentovi sa môže zdať, že má viac voľného času.
Gymnázium Trebišovská 12 v Košiciach pripravilo uplynulý štvrtok otvorenú hodinu v rámci programu Poznaj svoje peniaze. Na nej študenti spomínaného gymnázia predviedli pozvaným hosťom, aké je to učiť sa prostredníctvom internetu.
Je sociologičkou. Od roku 1999 pracuje v Inštitúte pre verejné otázky. O reformách, ktoré prebehli, vraví, že boli potrebné. Okrem toho učí a pracuje na rôznych projektoch. Oľga Gyarfášová.
Narodila sa ako chlapec. I jej spolužiaci a známi ju poznali ako chlapca. Avšak už jej prvé spomienky smerujú k pocitom, ktoré jej hovorili, že je viac dievčaťom. Definitívne si svoj „stav“ uvedomila pred rokom a pol. Dnes už i na verejnosti vystupuje ako dievča. Je transsexuálom. Jej meno je Lenka.
Na Právnickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach sa uplynulý utorok diskutovalo. Navštívil ju bývalý premiér, dnes poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, Mikuláš Dzurinda.
ELSA Košice v spolupráci s Právnickou fakultou Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach i tento rok pripravila pre študentov súťaž s názvom Simulovaný súdny spor.
Je veľmi nepríjemné, ak sa študent dostane do konfliktu z vyučujúcim. Totižto potom nevie, čo môže očakávať od daného pedagóga. Neviem, či sa naňho počas hodín "nezasadne" alebo či na skúške, ak sa k nemu dostane ho "nevyleje".
Volebná kampaň sa začala. O tom svedčia bilboardy, ktoré sa na našich uliciach začínajú zjavovať. Svedčia o tom i výroky jednotlivých politikov, ktorí pomaly, no isto, začínajú, nám občanov, sľubovať aj o to, čo sa sľúbiť nedá.
Opäť po roku sa medzi študentov jednotlivých vysokých škôl začali rozdávať dotazníky. Dotázniky, kde si môžu povedať svoj názor, svoj pohľad...jednoducho zhodnotiť svoju fakultu. Či už v dobrom alebo zlom.
Kupovanie topánok. Poviete si žiadny problém. Stačí, ak prídete do obchodu, vyberiete si nejaké (najlepšie také, ktoré sú tie naj), vyskúšate a zaplatíte. Situácia, o ktorej by sa dalo povedať, že je ideálna. No niekde predsa ten háčik, ktorý všetko zamotá, je.
Košice majú nového primátora. Stal sa nim kandidát pravice František Knapík. Na prvý pohľad výsledok očakávaný. Hádam nikto nepochyboval o tom, že primátorom by sa stal niekto iný. Prieskumy síce neexitovali, no keď je niekto námestníkom primátora, tak nič iné sa ani predpokladať nedalo.
Ľudia. Zvyknú si na všetko. Zvyknú si na lásku, na šťastie, ale i na nenávisť, na potupu. Jednoducho, zvyknú si. Sú už takí. Niektorí si na to všetko zvykajú ťažšie a niektorí naopak ľahšie. Výsledok je však rovnaký.
Tak ako každé mesto, aj moje, ak ho tak smelo môžem nazvať, má legendy. Legendy nie sú historicky potvrdené faktami, no o tom, že exitujú, sa môžeme domievať, že, aspoň, sčasti sú pravdivé a taktiež to svedčí o tom, že mesto bolo životaschopné.
Narodil som sa v Košiciach. V tomto meste žijem už vyše 20 rokov, no až teraz zisťujem, ako málo o tom meste viem. Doteraz mi to ani veľmi nechýbalo, no až teraz som si uvedomil, podľa mňa, zásadnú vec. Čo keď ma zastavia turisti, ktorých je pomerne dosť, opýtajú sa ma na niečo a ja nebudem vedieť?
Viem, na túto tému sa popísalo už mnoho strán a použilo množstvo kusov papiera a tak aj ja som sa rozhodol pridať svoj postreh, komentár ku skutočnostiam, ktoré môžeme pozorovať v súvislosti sa blížiacimi voľbami do Výšších územných celkov (VÚC-čiek).
Na Slovensku je ľavica zastúpená dvoma stranami - Komunistickou stranou Slovenska (KSS) a SMERom - Sociálnou demokraciou. Už z toho je zrejmé, že na Slovensku, nikdy, nebude existovať vláda s čistým ľavicovým zameraní. Jednak preto, že žiadna z politických strán v NR SR nezíska 76 mandátov a jednak spojenie s komunistami by pre politickú stranu, ktorá by tak urobila, znamenalo istú smrť. I keď pri pomyslení na Roberta Fica, ktorý baží po moci a ktorý, zdá sa, urobí všetko preto, aby sa stal predsedom vlády SR.Totižto mi nie jedno, aká bude vláda po voľbách v roku 2006, no pomaly, ale isto, sa začínam toho obávať.
Pred nedávnom som počul rozhovor dvoch dievčat. Viem, rozhovory sa počúvať nemajú, no tento bol mimoriadne zaujímavý. Bol totiž o reformách a o tom, či reformy sú sociálne a solidárne.
Za niekoľko dní sa nám skončí prvý polrok roku 2005. Je to zvláštne, pretože, aspoň mne sa zdá, sme, akoby, pred pár dňami oslavovali nový rok 2005.
