O politikoch a ich návratnosti na školskú pôdu

Návštevy politikov zakázané nie sú. Dokonca sú obľúbené. Veď, kto by nechcel vidieť nejakého ministra, poslanca NRSR... A okrem toho príležitosť položiť otázku, sa tak skoro vyskytnúť nemusí.Zákon o vysokých školách ustanovuje, že na akademickej pôde nesmú politické strany a politické hnutia vykonávať politickú činnosť a zakladať svoje organizácie. Preto aj politici svoje návštevy zaobaľujú do odborných tém. Zvyčajne názvy tém sú také, v ktorých sa vyznajú. Nie vždy im to však vyjde. Jednak poznáme politikov a vieme akí sú. Sú školení na to, aby aj v odbornej téme nezabudli povedať niečo zo svojho politického programu a jednak študenti sa radi pýtajú aj na politiku ako takú, resp. ak existuje nejaká kauza, tak aj na ňu.Po určitom čase som sa naučil rozoznávať politikov. Nie sú takí, ako sa nám zdajú. Niektorí neradi rozprávajú o nepríjemných témach, niektorí na otázky vôbec neodpovedajú. Nájdu sa však aj takí, ktorí sú príjemní, radi odpovedia, k veci, a dokonca by ste ich aj volili, keby boli v „správnej“ strane. Niektorí si ctia zákony a niektorí nie.Na Slovensku, no nielen u nás, sú zákony na to, aby sa dodržiavali. Čo je napísané v zákone, platí. Avšak dodržiavať by sa nemal len text. Text zvyčajne vychádza z vyšších princípov, ako sú morálka, spravodlivosť... Teda ak v zákone o vysokých školách je napísané to, čo je napísané, tak mi z toho vychádza, že politici by, počas volebnej kampane, mali školy obchádzať zďaleka, pretože aj keď majú prednášku na odbornú tému, tak študenti nie sú hlúpi. Dovtípia sa, že ide o politickú kampaň a nič iné. Aj na „mojej“ fakulte sa politici radi vyskytujú. Ukážu sa, niečo porozprávajú a spokojne odídu. Svoju úlohu si splnili. Videli ich potencionálni voliči. Zvykol som si na nich a viem, že návštevy rôznych politikov patria k jej životu. No bol by som radšej, keby ju niekedy zďaleka obišli.Článok bol publikovaný v denníku Korzár - študentskej prílohe Ťahák