V také dni sa veľmi ľahko podarí jednou nohou stúpiť do blata a druhou do kaluže...
Čo tak stúpiť aj tou druhou nohou do kaluže? Čo tak dopriať si omyl? Čo tak- spadnúť?...
Je lepší akýkoľvek počin...je dobré byť na moment aj oboma nohami v tej kaluži...
Môj malý princ si to priam vychutnáva, cestou po chodníkoch...to že tam v tej mláke skončí, neznamená, že z nej nevykročí...ak vám množstvo mlák vadí, možno to chce práve vlastný chodníček...
Nebudem už zhodnocovať dni pred večerom. Dni treba uzatvárať nocou, a tá moja včerajšia mi dala podstatne viac, ako deň vzal. Dala mi ľudský kontakt a naplnila potrebu pozornosti(vzťah medzi potrebou a chcením sa vyvíja priebežne a chcenie, to má pomerne často o dosť vyššie skóre..)
Moja noc mi dala potrebný odstup a nadhľad. Dala mi človeka.
A s ním som získala
- chuť zas myslieť pozitívne
- túžbu nebyť ďalej pasívna
- odvahu nezaťažovať sa povrchnými a zlomyseľnými ľuďmi
- túžbu urobiť si radosť, a...
odvahu skúšať nové veci!
Kaluže treba. Aj bielo- biele dni. Rovnako ako treba nedeliť skúsenosti na dobré a zlé.
A ja kráčam ďalej.
S potrebou výpovede o tom, čo sa možno vlastne ani nestalo .. :)
