Krajiny používajú rôzne časové pásma, ktoré sú nastavené tak, aby čas 12:00 označoval poludnie, t.j. dobu, keď je slnko na oblohe „najvyššie“. Predtým vychádzalo a potom už zapadá. Z administratívneho hľadiska sú však často v jednom časovom pásme krajiny, ktorých je čas astronomického poludnia rozdielny oveľa viac, ako jedna hodina. Napríklad ak sa vyberiete na výlet do západnej časti Európy a ste vnímaví na „slnečný“ čas, istotne zaznamenáte, že slnko je ešte stále na oblohe aj v čase, keď je u nás už dávno tma.
| 21.marca | Východ | Západ | Poludnie |
| Košice | 5:37 | 17:49 | 11:42 |
| Bratislava | 5:53 | 18:05 | 11:59 |
| Praha | 6:06 | 18:16 | 12:10 |
| Berlín | 6:08 | 18:21 | 12:14 |
| Frankfurt | 6:27 | 18:39 | 12:33 |
| Amsterdam | 6:42 | 18:45 | 12:48 |
| Paríž | 6:52 | 19:04 | 12:58 |
| Madrid | 7:17 | 19:27 | 13:22 |
| Sevila | 7:27 | 19:36 | 13:31 |
Letný čas (o hodinu dopredu posunutý voči „slnečnému“) teda pre Košičanov znamená posun na bežný „slnečný“ čas obyvateľa Frankfurtu, či Amsterdamu. Španieli používajú čas z vedľajšieho časového pásma. Geograficky sú na úrovni Anglicka.
------ Update: na základe upozornenia v diskusii som tento odstavec upravil
Argumenty o výhodnosti každoročného posunu na letný čas sa mi zdali vždy podozrivé. Vedel by som pochopiť, keby sa v Európe začal celoročne používať „letný“ čas, t.j. keby sme sa (=veľká časť Európy) posunuli do časového pásma, ktoré sa používa v Anglicku a ktoré zodpovedá „slnečnému“ času v slnečnom Španielsku. Administratívne by to napríklad úplne zjednotilo časové pásmo, používané v Európe. Pretože dnes Anglicko a Portugalsko používajú čas o hodinu posunutý. Ale každoročné časové „sťahovanie“ Slovenska na úroveň Holandska mi príde nezmyselné.
