Už pri predaji letenky s vami (aj štandardné a značkové) letecké spoločnosti nehrajú celkom fér. Aj priamo na stránke takejto leteckej spoločnosti vám predajú letenku povedzme po trase Viedeň - Londýn - New York. S časom na prestup v Londýne napríklad 80 minút, čo je čas, za ktorý v dobrej kondícii zvládnete prekážkový beh cez letiskové terminály s testom duševnej vyrovnanosti pri výsluchoch rôzneho typu.
Počítať s tým, že pri prestupe na veľkom letisku (Londýn, Frankfurt, New York, Paríž ... ) s podobným časom prestupu to s vami stihne aj vaša podaná batožina je znakom buď naivnej nevedomosti, alebo značnej nezodpovednosti. Ako prvé riešenie sa ponúka skúsiť si vybrať lety s dlhšími prestupmi, ale to vám nepomôže, ak ten prvý let bude meškať. Prvé odporúčanie teda znie: pri podobnej ceste si do príručnej batožiny zbaľte veci, potrebné na prvý deň-dva pobytu.
Určite sa viacerí budete zaujímať, aké sú práva zákazníka, na čo všetko máte nárok. Ak ma čo i len zbežne (aj z internetu) poznáte, odpoveď odo mňa očakávať isto nebudete. Ale ak by som bol nútený, alebo si to nebodaj dopredu naplánoval (dnes už by som nemal výčitky), tak by som si ihneď po prílete bez batožiny nakúpil veci, o ktorých dokážem neskôr tvrdiť, že som ich nutne potreboval. Pretože aj na trase, kde lietadlá lietajú ako kyvadlová doprava (Londýn - New York) sa k svojej batožine dostanete v lepšom prípade až na druhý deň. Zaujímavá je otázka, čo sa stane, ak ste mali v pláne z toho NY následne pokračovať úplne inou leteckou spoločnosťou (iná letenka) niekde ďalej. Tak toto zatiaľ neviem, ale k nápadu na podobný itinerár by som dnes pristupoval už oveľa opatrnejšie.
Takže v tom lepšom prípade je NY vaša cieľová destinácia aspoň na pár dní a na páse s batožinou sa tá vaša neobjavila. Treba hľadať kanceláriu „baggage claim", resp. sa pýtať zriadencov okolo batožinových pásov. V ideálnom prípade nájdu cez terminál v systéme údaj, že batožina je lokalizovaná a je/bude na ceste. Potom, možno v inej kancelárii, spíšete záznam o nedoručenej batožine. Uvediete svoje údaje, ako vás zastihnú a kam vám majú batožinu doručiť. V dnešnej elektronickej dobe veľmi pravdepodobne dostanete aj link na stránku, kde si môžete priebežne kontrolovať, kde sa vaša batožina nachádza. Odporúčam skontrolovať pri najbližšej možnej príležitosti, či sú v systéme správne údaje komu a kam batožinu doručiť.
Špecialita prestupov v USA je tá, že aj keď na letisku len prestupujete na let do inej krajiny, budete musieť prejsť imigračnou kontrolou. Takže pri podobných itinerároch si nezabudnúť vybaviť vstupný ESTA formulár (14$, platnosť dva roky) pre povolenie vstupu do USA, ako keby ste tam chceli istý čas pobudnúť. Ale imigračná kontrola pri prestupe nie je jediný zádrhel. Ono totiž pri tom prestupe si budete musieť vyzdvihnúť aj batožinu, nepreložia ju do následného lietadla automaticky (myslím, že podobne to bude aj v Japonsku). A s touto batožinou prejdete cez colnú kontrolu (mne prišla úplná formalita, na kufre ani nepozreli). Problém je v tom, že ak aj máte na prestup 3 hodiny, ale na imigračnom sa zdržíte povedzme 1,5 hodiny, prestup batožiny budete vybavovať až následne. A to už to batožina nemusí stihnúť.
Ohľadne krátkych prestupných časov sa aj na „letenkových" serveroch občas dočítate, že ak sú všetky lety na jednej letenke (nie nutne lety jednej leteckej spoločnosti), že prípadné zmeškanie prípoja je „ich" problém. Ako sa to vezme. Ak to bude znamenať, že budete nútení stráviť noc na letisku v krajine, kde na vstup potrebujete víza (tie nemáte, lebo takto paranoidný je málo kto), tak sa vám môže stať, že tú noc prebdiete v letiskovej hale. Pretože môžete mať svoje práva naštudované akokoľvek, realita bude veľmi pravdepodobne iná. Pre racionálne povahy rada: po tom, ako vám odmietnu dať ubytovanie v hoteli, pýtajte si vstup do letiskového salónika. Je tam oveľa väčší kľud, často je tam sprcha, majú tam k dispozícii jedlo a nápoje, internetové pripojenie a možno sa vám podarí v poskladaných kreslách aj prespať.
Rovnako naivné je myslieť si, že zrušený let je len a len problém leteckej spoločnosti. V dnešnej elektronickej dobe výrazne odporúčam si do smarfónu nainštalovať nejakú aplikáciu na sledovanie statusu letov (flight tracker) a ešte pred odchodom na cestu si pozrieť podmienky dátového roamingu vášho mobilného operátora. Čím skôr sa o zrušení letu dozviete, tým skôr môžete reagovať.
Ak ste zachytili správy o tisíckach zrušených letov na letiskách východného pobrežia USA tak vedzte, že priemerný čas čakania na telefonických hotline leteckých spoločností je v takej situácii okolo 2 hodín. Takže ani prezretie si roamingových cien a možností ich zníženia nie sú pred cestou na zahodenie. Dobrá správa je, že v hoteloch v USA by mohli byť lokálne hovory v cene ubytovania.
Správy o zrušených letoch tak, ako boli prezentované v našich médiách sú podľa mňa zavádzajúce v tom, že navodzujú predstavu, že lety sú zrušené preto, že dané letisko (odletové a/alebo príletové) je uzatvorené. Nie je to pravda. Pre letecké spoločnosti je proste odletieť zo síce otvoreného, ale napríklad zasneženého letiska nákladné. Zjavne nákladnejšie, ako zrušenie letov a následné riešenie požiadaviek neodcestovaných pasažierov.
Keď som chodil na gympel, zemepisárka nám raz povedala, že chcela zažiť let v búrke. Splnilo sa jej to, ale odvtedy pre zmenu nechce lietať vôbec. Ja som si kúpil letenku s prestupom v USA v zimnom období s tým, že však uvidíme, čo to urobí. No a tak som uvidel. Dávajte si pozor na to, čo si želáte, môže sa vám to splniť. Odteraz si sám sebe aj vám želám cestovanie hlavne bez problémov.
Pozn.: viem, že z batožinou môžu nastať aj oveľa väčšie problémy. Zámerom článku bolo popísať len základné varianty s riadeným rizikom. Pretože ani to nie je príjemný zážitok.
