Zrejme to bude tým, že Richard Sulík si postupne osvojuje umenie politiky. Zamieňať príčinu s dôsledkom, snažiť sa hrať hlavne na emócie. Bez ohľadu na fakty.
Ekonomický teror, ktorý vniesla eurozóna do Grécka, konkrétne trojka (Európska centrálna banka, Európska komisia, Medzinárodný menový fond), pomýlenými opatreniami výrazne poškodili grécku ekonomiku. Dá sa hovoriť o jej likvidácii. Nezamestnanosť sa zdvojnásobila, priemyselná produkcia je na úrovni 70-tych rokov, HDP klesol o štvrtinu a dlh stúpol. Sú to katastrofálne ukazovatele. Ukazujú, že cesta, ktorou sa záchrancovia rozhodli ísť, je nesprávna.
Na inom mieste:
to, čo napáchala trojka v Grécku, je ekonomická kriminalita. Zlikvidovali ich ekonomiku.
Ekonomika Grécka bola pred krachom v roku 2010 silne na steroidoch pôžičiek. Výška HDP nezodpovedala reálnym možnostiam ekonomiky, bola v podstate len odrazom umelo napumpovaných peňazí. V tomto stave EÚ navrhovala šetriaci program, kým Sulík navrhoval odchod od eura k drachme. Tieto dve alternatívy sa tiež označovali ako vnútorná, alebo vonkajšia devalvácia. Vonkajšia (prechod k drachme) mala mať tú výhodu, že ľudia ľahšie nesú relatívne zníženie svojich príjmov (suma zostane, akurát bude v drachmách), ako zníženie nominálne (zníženie sumy príjmu v eurách).
Čo by sa teda bolo stalo, ak by v roku 2010 Grécko prešlo k drachme? Výrazne by sa znížil HDP (vyjadrený v eurách), zvýšila by sa nezamestnanosť, znížila by sa priemyselná podukcia a zvýšil by sa dlh (vyjadrený v eurách). Alebo v skratke: ekonomika by sa dostala na úrovne, oveľa viac zodpovedajúce reálnym možnostiam. Následne by (zrejme) rástla z prirodzenej úrovne a prirodzeným tempom, už bez euro-steroidov. Však predsa o to v roku 2010 išlo a stále ide: Znížiť HDP, úroveň príjmov (ale aj úroveň cien) na hodnoty, ktoré budú zodpovedať reálnym možnostiam gréckej spoločnosti. V skratke: Grécko by sa malo vrátiť tam, kam patrí, na Balkán.
Nuž a práve návrat k ekonomickej realite Richard Sulík nazval ekonomickým terorom, ekonomickou kriminalitou. Na nerozoznanie od slovníka Ľuboša Blahu.
Čo mňa osobne vystrašilo oveľa viac, je táto odpoveď:
Nestáli peniaze v eurovale za to, že sa získal čas, aby sa zabránilo domino efektu, ktorý by mohol nastať?
Je to čistá hlúposť. Zriedkakedy som počul väčšiu hlúposť ako toto. Ak chce Európska centrálna banka zabrániť domino efektu, zaručí výkup dlhopisov, a to aj spravila v auguste 2012. To upokojilo finančné trhy a mohla to spraviť kedykoľvek.
Eurovalom sa aspoň predstierala snaha vyhnúť sa použitiu monetárnej nukleárnej zbrane: financovaniu štátov centrálnou bankou, ktoré je bežné v USA. Ale Richard Sulík by podľa tejto odpovede privítal práve toto „konečné“ riešenie.
Pretože dnes sme sa nebadane dostali do situácie, keď o ekonomickom „prežití“ štátov rozhoduje ECB. Astronomické dlhy Talianska sú ne/splatiteľné veľmi podobne, ako tie grécke. Pokiaľ by si Taliansko (Grécko, Španielsko, Írsko, ...) mali požičiavať na finančnom trhu, bol by to ako-tak prirodzený mechanizmus, ktorý by tlačil na úroveň zadlženia jednotlivých krajín. Dnes sú však dlhopisy krajín EÚ zaručené centrálnou tlačiarňou ECB. Ktorá svoje záruky už musela preniesť z úrovne verbálnej na úroveň reálnu. ECB každý mesiac nakúpi štátne dlhopisy v objeme 60 mld. eur. No a my sme sa od Richarda Sulíka dozvedeli, že toto je to riešenie, ktoré považuje za lepšie, ako euroval. Takže nie trh, ale osvietený úradník. Nie síce z nenávideného Bruselu, ale z Frankfurtu má podľa predsedu SaS rozhodovať, kto záruku dostane a kto bude musieť z kola von.
======= Doplnené 6.7. o 20:50
Až teraz som si všimol, že v tom istom médiu je aj rozhovor s poslancom Blahom. Takže pre porovnanie dopĺňam jeho vyjadrenie a klasickou úlohou "nájdi aspoň jeden rozdiel" (oproti rozhovoru s Richardom Sulíkom):
Nemá miera tvrdosti požadovaných reforiem priamu úmeru s veľkosťou dlhov, ktoré si Grécko narobilo?
Toto by platilo, keby reformy situáciu Grécka vylepšovali. Ale tak to nie je. Reformy za päť rokov dosiahli to, že dnes je dlh namiesto 120 percent hrubého domáceho produktu na úrovni 180 percent a ekonomika Grécka spadla o štvrtinu. To je čisté šialenstvo. Očividne reformy nefungujú, a preto žiadať ďalšiu dávku reforiem je čistý ekonomický nezmysel.
