Cieľom Pata a Mata je urobiť si obraz o možnostiach, ktoré má demokratický systém (volič, občan, poslanec) na kontrolu tajných služieb, resp. iných zložiek vyšetrovania. Začali v parlamente, kde sa práve schvaľuje zákon k spôsobe použitia technických prostriedkov na odpočúvanie komunikácie. Zákon sa im páčil. Vyzerá veľmi dobre spracovaný, má spúúústu paragrafov a veľa z nich sa venuje poistkám proti zneužitiu. Každé odpočúvanie musí napríklad schvaľovať sudca a to nie hocijako. Odpočúvanie telefonátov musí povoliť zeleným guľatým razítkom a podpisom v pravom dolnom rohu, kým odpočúvanie ostatnej elektronickej komunikácie musí byť potvrdené červeným hranatým razítkom a podpisom v ľavom hornom rohu. Pat a Mat sú nadšení. To sa bude dať skontrolovať celkom jednoznačne.
Pata ale vyrušil §134, odstavec 13fa, v ktorom sa drobným písmom píše o výnimke z povinnosti súdneho súhlasu v prípade, že sa sleduje komunikácia, ktorej zdroj je v zahraničí. Nalistovali si preto príslušnú stranu dôvodovej správy k návrhu zákona a tam sa začítali do múdreho a siahodlhého zdôvodnenia, že „boj proti terorizmu, zahraničnému zasahovaniu do vnútorných zálažitostí a bla, bla, bla ...." Proste niekedy potrebujú chrabrí ochrancovia našej slobody sledovať zlých bubulákov aj za hranicami a načo sa v tomto prípade zdržovať súdnym súhlasom, keď predsa ide o zahraničnú operáciu.
Pat a Mat brali svoju prácu tak zodpovedne, snažili sa prehrýzť právnickou hantýrkou, kde to vyzerá, že jeden paragraf vylučuje druhý, že im vôbec nedocvaklo, že keď spolu komunikujú cez FB, sediac vedľa seba v poslaneckých laviciach, že aj táto ich komunikácia je tiež komunikácia mimo územia ich krajiny.
Z parlamentu sa presunuli na súd, kde sudca práve rozhodoval o povolení jedného sledovania a odpočúvania. To sa používa vtedy, ak existuje podozrenie zo spáchania trestného činu, ale neexistujú dôkazy. Tie sa majú získať práve tým odpočúvaním. Podozrenie sa týkalo ich známeho, strýka Držgroša. Odôvodnenie podozrenia bolo dôkladné. Držgroš na verejnosti hýri, preváža sa na drahých autách, vídať ho v spoločnosti iných podozrivých indivíduí a podobne. Pričom v daňovom priznaní vykazuje príjem vo výške minimálnej mzdy. Sudca to vidí jednoznačne, dôkladne si v zákone prečíta, aký typ razítka má dať na povolenie a je rozhodnuté. Tu zasa rýpe Mat a pýta sa, čo keď je vysvetlenie také, že Držgroš peniaze zdedil, že ho vydržiava bohatá frajerka a podobne? Ale má sudca vôbec dôvod hľadať nejaké legálne vysvetlenia? Však on len posudzuje podozrenia, ktoré mu predložili. Nemôže predsa posúdiť skutočnosti, ktoré mu nepredložili. Pochybnosti ukončil Pat neprevŕtateľným argumentom, že však ak Držgroš nespravil nič zlé, tak sa predsa nejakého sledovania nemá prečo obávať.
O týždeň sa v bulvárnych médiách objavili narážky na sexuálnu orientáciu strýka Držgroša, doplnené nejakými rozmazanými fotkami a záznamom telefonickej a elektronickej komunikácie s hlasom, nápadne pripomínajúcim hlas strýka Držgroša. Demokratickou kontrolou bolo zistené, že z povoleného odpočúvania nič také neuniklo, pečiatky aj plomby na odpočúvacom systéme aj v spisoch boli na svojich miestach.
Pat a Mat sa presunuli na prokuratúru. Tu sa práve rieši korupcia vo futbalovej lige. Pat a Mat sú náruživí futbaloví fanúšikovia. Preto ich ani nenapadlo riešiť otázku, prečo je trestným činom nedodržanie nejakej obchodnej dohody v súkromnom biznise. Korupcia je zlo a že sa vo futbale masívne podpláca, o tom si čvirikajú aj vrabce na strechách.
Pat a Mat boli poctení úlohou vypracovať a podať žiadosť na odpočúvanie v súvislosti s podozrením na manipuláciu zápasov futbalovými funkcionármi a rozhodcami.
Pat navrhol, aby odpočúvanie bolo nasadené na trojicu rozhodcov, ktorí viedli najviac problematických zápasov. Odpočúvaním ich telefónov sa zároveň získa zoznam funkcionárov, ktorí sa výsledky zápasov pokúšajú ovplyvniť.
Mat navrhol, aby sa odpočúvali telefonáty funkcionárov troch klubov, ktoré on nemá zrovna v láske. A aj tak každý hovorí, že oni tie zápasy museli kúpiť. Jasné, že uplácali rozhodcov, takže aj týmto odpočúvaním sa vyšetrovanie dostane na kobylku úplatným rozhodcom.
Kontrolná otázka: za predpokladu, že rozhodcov podplácajú temer všetky kluby, bude a aký bude rozdiel vo výsledkoch vyšetrovania v závislosti od toho, či sa bude odpočúvať podľa Patovho, alebo Matovho návrhu? Kto a ako podľa vás dokáže demokraticky skontrolovať, či sa vyšetrovanie nenaštartuje cielene tým správnym smerom?
Mnohí s vás majú isto skúsenosti s autitom (nezávislou kontrolou externým subjektom) svojej práce. Aký máte z toho pocit? Skutočne sa dá skontrolovať, či kontroluje sa podstata činností? Alebo sa kontroluje (formálny?) súlad s formálnymi pravidlami. S vierou v to, že ak sa postupovalo v súlade s vopred známym a na zamedzenie nekalého konania zameraným postupom, že je to dôkaz, že je všetko v poriadku.
Každý z nás je odborník (vyzná sa) v niečom inom, ideálne vo svojom odbore. Ako na vás pôsobia správy v bežných médiách o problematike toho vášho odboru? Neprevraciate niekedy oči s tým, že ktorý oný toto mohol napísať? Nemáte niekedy pocit, že realita je na míle vzdialená tomu, ako dané problémy vidí spoločnosť všeobecne?
Filmová séria Matrix na prvý pohľad vyzerá ako niečo nereálne, konšpiračné, proste nemožné. Z môjho pohľadu je to však spôsobené skôr tým, aké výrazové prostriedy boli použité. Podstata bola podaná pomocou (povedzme technických) alegórii. Sú nereálne tie alegórie, alebo aj podstata?
Ako profesionál v IT oblasti vám môžem zodpovedne napísať, že reálny svet fungovania IT, či už v súkromnej, alebo verejnej sfére je úplne iný svet, ako je IT videné (prezentované?) zvonku. Neviem si predstaviť, ako by niekto mohol skutočne hodnoverne demokraticky skontrolovať, či sa niektoré veci nedejú o tých pár detailov, v ktorých je ukrytý diabol inak, než je to prezentované. Neverím, že je v silách (napríklad) amerických demokraticky zvolených zástupcov skutočne pochopiť, čo všetko sa dá spraviť pomocou systému PRISM. Neverím, že tento systém nie je plne v rukách jeho prevádzkovateľov. Mimochodom, reálnym prevádzkovateľom nie je vláda USA, to je dúfam jasné. Ani Edward Snowden predsa nebol štátny zamestnanec. Neverím, že demokratická kontrola takéhoto systému je viac, ako síce možno veľká, ale predsa len prekonateľná prekážka pre tých, ktorí by mali (či majú) záujem, aby to pri audite vyzeralo tak, ako to vyzerať má, ale fungovalo tak, ako si predstavujú oni.
A toto sa samozrejme netýka len tajných, či verejných štátnych zložiek. Ale aj bankovníctva, farmaceutického priemyslu a podobne. Možnosť centrálnej demokratickej kontroly tak zložitých systémov, aké sa dnes používajú, je podľa mňa čistá ilúzia.
