Stret záujmov dvoch skupín občanov je jasne definovaný. Jedni v Starom meste bývajú a chcú sa v noci vyspať, iní tam majú lukratívny biznis, ktorý v noci generuje hluk. Až sa mi nechce veriť, že na Slovensku bol tento stret záujmov nateraz vyriešený demokratickými prostriedkami. Voliči si zvolili svojich zástupcov aj na základe ich postoja k tejto otázke a títo sa spreneverili bežnej slovenskej tradícií a záujem svojich voličov normálne odhlasovali.
A „demokrati“ z bratislavskej kaviarne boli nútení sa odkopať. Ich stalinistické alter-ego kričí: Toto je centrum mesta, ak sa vám nepáči hluk, odsťahujte sa!
Kompromis som vždy považoval a stále považujem za prehru oboch strán. Za zlé riešenie. Akokoľvek som však rozmýšľal o rozumnom riešení stretu záujmov v Starom meste, nič iné, ako kompromis som nedokázal vymyslieť.
V danom prípade je filozofia kompromisu zrejmá. Aby mohli byť prevádzky otvorené aj v čase nočného kľudu (po 22:00) musia urobiť nejaké opatrenia, ktoré budú hlučnosť prevádzkami generovanú obmedzovať. Obyvatelia Starého mesta sa zasa musia naučiť žiť s tým, že prevádzky plošne po 22:00 nie je možné zatvoriť. Lebo skutočne, je to centrum mesta a nie jednoznačne vyčlenená obytná zóna.
Že bolo prijaté kompromisné riešenie je zrejmné aj z toho, že nespokojnosť s ním deklarujú obe strany. Majitelia podnikov budú musieť po 22:00 zavrieť úplne otvorené časti prevádzok, ak chcú mať nejaké priestory otvorené aj po 22:00, budú musieť do nich investovať. Obyvatelia Starého mesta zasa vedia, že hluk okrem prevádzok samotných generovali aj ich odchádzajúci návštevníci, takže ich problém nezmizne úplne. Ak ešte nemajú, budú musieť investovať do odhlučnenia svojich bytov a pre letnú sezónu možno aj do klimatizácií.
Tak, ako ma prekvapilo demokratické riešenie konfliktu odlišných záujmov dvoch skupín občanov, tak ma vôbec neprekvapila jeho mediálna prezentácia. Vraj „verejnoprávna“ televízia dala priestor len strane majiteľov podnikov a záležitosť prezentovala ako ich spor s miestnou radnicou. O existencii skutočnej druhej strany sporu (obyvateľov) a ich požiadavkách ani slovko.
Prezentácia sporu v denníkoch progresívnej ľavice (SME a N-ko) úplne podľa predpokladov. Zábavu poskytli diskusie k súvisiacim článkom, kde sa to hemžilo negatívnymi emóciami na starostu, zvoleného s podporou strany smer. Že za príslušné VZN hlasovali poslanci, a to z „pravicového“ tábora? Nejaká realita kaviareň a antifico „opozíciu“ predsa nikdy nedokázala vyrušiť.
Smutné je, keď človek opakovane vidí, že problém skutočne nie je v aktuálne vládnucej politickej reprezentácii. Ľudia sú už nejako navyknutí, že jediné právo, ktoré reálne platí, je právo silnejšieho. Takže v tomto prípade by ma žiaľ neprekvapil ani zvrat v prospech bratislavskej kaviarne, ani podraz od zastupiteľov. Napríklad v zmysle, že ak prevádzky budú nútené zmeniť majiteľov, napríklad na tých „našich“, tak sa nejakým spôsobom deaktivuje na Slovensku raritným spôsobom dosiahnutý kompromis.
EDIT 14:38
Moja zlá predtucha sa naplnila oveľa skôr, ako by som si myslel.
