Tento jav vôbec nie je slovenské špecifikum. Svojho času čierny otec v bielom dome marketingovo podporoval whistle-blowerov. Teda ľudí, ktorí oznámia nekalé konanie štátnych úradníkov, či organizácii. Agitoval tak úspešne, až sa jeden taký našiel. Za odmenu sa dostal na úplne prvé miesto v zozname ľudí, na ktorých vláda USA v tom čase poľovala. Teroristické organizácie so stovkami mŕtvych na konte len bledli závisťou.
Keď obhajujem svoj postoj nevoliča okrídleným bonmotom „Keby voľby mohli niečo zmeniť, dávno by ich zrušili“ dostane sa mi od demokratov zúrivých poznámok a obvinení, že som alibista, že nemám záujem o zlepšenie stavu spoločnosti, že trpím sociálnym autizmom a podobné „pochvaly“.
Zaujímavé je, ako títo aktívni občania vedia zmeniť názor v prípade, že sa niekto demokraticky rozhodne vyvolať hlasovanie o niečom, čo im nevyhovuje. To už zrazu počúvame, že referendum aj tak nič nezmení, že je úplne zbytočné, populistické a vôbec, celé zle.
Úprimne: utečenci boli v dotyčnom zariadení v Gabčíkove už v minulosti. Nepamätám si, že by to spôsobovalo nejaké problémy. Takže sa mi nechce veľmi veriť, že by teraz nejaké zásadné problémy mali byť. Uvedomujem si však, že tento môj názor má jednu „chybičku krásy“: moje bydlisko a oblasť kde sa bežne zdržujem sa nachádza cca 50 kilometrov od Gabčíkova.
Naivne by som chcel veriť, že aspoň nejaká časť spoluobčanov na tomto referende pochopí, že reálne vládnuca trieda si svoje záujmy presadí bez ohľadu na nejaké hlasovania, či občiansky aktivizmus. Mediálna moc, ktorou aktuálne vládnuca trieda disponuje, podobné aktivity občanov dokáže využiť vo svoj prospech. Verím, že páni Smatana, Farárik a im podobní už plnia svoje digitálne zápisníky „dôkazovým“ materiálom, pomocou ktorého v príhodnej chvíli spustia mediálny lynč.
Zaujal ma komentár Lukáša Krivošíka, ktorý navrhuje, aby sme sa proti násilnej politickej korektnosti pokúsili brániť rovnakým spôsobom. Keďže v oblasti virálneho marketingu nie som vôbec doma, za seba aspoň napíšem, že aj keď rozhodnutie občanov Gabčíkova nepovažujem za šťastné, v prípade potreby ich podporím v rozsahu v akom bude potrebné a realizovateľné. Spoluobčania v Gabčíkove využili len svoje demokratické právo a ak by za „nesprávne“ hlasovanie mali nejako trpieť, mali by vedieť, že v tom nie sú sami.
