V tejto „kauze“ ma zaujala aj absolútna absencia sebareflexie u „mienkotvorných“ médií. Koľko úsilia venovali nedávno antikampani proti Kotlebovi. To sa im skutočne „podarilo“. Bez tak silne prepálenej kampane by sa županom nikdy nestal. Paradoxne ale v tomto prípade médiá urobili skutočne dobrú službu. Oni schopnosť reálneho videnia síce stratili, ale čo i len mierne kritický občan dostal šancu pochopiť, že Kotleba nebude ani tak nácko, ako „štandardný“ politik, ktorému ide o osobný prospech, či prospech širokej „rodiny“ až v tom úplne prvom rade.
Môžem sa samozrejme mýliť, ale mne príde postavenie zástancov referenda ako silne defenzívne. Som o tom presvedčený tým viac, čím agresívnejšie a mohutnejšie proti nim vystupuje druhá strana. Kdesi som čítal prianie, aby už bolo po tom referende. Aby to (kampaň, propaganda ...) už skončilo. Nezdieľam tento optimizmus. Ja si naopak myslím, že po referende to len začne.
Patrí k bežnému „pravicovému“ folklóru navážať sa do „tupovoličov“, hlúpych 40% (pričom reálny volebný výsledok smeru bol max. 25%). Dnes sa podobných „komplimentov“ dostáva skupine 400k, ktorí sa podpísali pod úplne legálnu žiadosť o vypísanie úplne legálneho referenda. Netrúfam si odhadnúť účasť na referende, ani počet odpovedí ÁNO. Zaujímavý bude tiež počet tých, čo sa síce zúčastnia, ale odpovedia NIE. Kedysi som pre ľudí používajúcich pre mňa úplne nepochopiteľnú logiku používal hanlivé označenia. Z toho som už vyrástol, zostalo len jedno veľké Nechápem.
Úprimne priznávam, už sa neviem dočkať. Ako asi bude vyzerať reakcia „liberálnej“ mašinérie, a to nielen tej mediálnej, povedzme pri výsledku 1,5 miliónov hlasov ÁNO? Podľa skúseností z iných krajín sa dá celkom dobre predpokladať, čo bude nasledovať v nepravdepodobnom prípade úspešného referenda. Slovo „demokracia“ dostane nový význam a Európsky súd bude zavalený podaniami so žiadosťou o súdne zvrátenie jasne a demokraticky vyjadrenej vôle ľudu.
Môžem sa mýliť, ale podľa mňa riziká prípadne úspešného referenda sú rádovo nižšie, ako prínos vizualizácie skutočných názorov, priechodu nespútanej búrky „tolerancie“ tej spoločenskej triedy, ktorá to tu má „pod palcom“. Ako ďaleko sú schopní zájsť? Doteraz sa jasne extrémisticky prejavoval len malý počet exemplárov (Weisenbacher, Schlesinger, mladý Havran). Ale čo napríklad taký Hvorecký, Flašíková a doteraz relatívne normálni ľudia z ich kruhov?
Z jednej strany je pravda, že zvýrazňovanie rozporov, rozdeľovanie spoločnosti na kontroverznej otázke nevyzerá byť prínosom. Z druhej strany: ak nejaký spor (rozpor, zjavne rozdielne názory) existuje, je možno najlepšie, ak sa prejaví v čistej forme čím skôr. Aj preto, možno hlavne preto sa referenda zúčastním.
Chcem vidieť prejavmi „tolerancie“ do červena rozpálenú „liberálnu“ socialistickú elitu.
Láka ma vidieť ľavú tvár tejto skupiny spoluobčanov. Doteraz sa totiž všemožne snažili presviedčať, že nám ukazujú tú pravú.
Drahí „liberáli“, od detských izieb našich detí si držte výrazný odstup
Tiež vás možno zaujme toto.
